Slovenské osobnosti medicíny vo svete (50): 20. storočie

Yehuda ULLMANN
* 25. 6. 1954 – lekár
Jeho otec Zoltán Ullmann pochádzal z Komárna. Yehuda Ullmann sa však narodil v Izraeli. Lekársku fakultu vyštudoval 1981 na School of medicine Technion, Technological Institute of Israel, Haifa a postupne si vybudoval profesionálnu kariéru od odborného asistenta až po docenta na School of medicine, Technion v Haife. Po povinnej rotácii na jednotlivých oddeleniach v roku 1982 sa v rokoch 1983-1984 začal venovať všeobecnej chirurgii a cievnej chirurgii, čo bola cesta k získaniu špecializácie z plastickej chirurgie u prof. Dr. J. Abramsona, Bnei Zion medical Center. V roku 1988 získal kvalifikačnú atestáciu v plastickej chirurgii. V rokoch 1984-1989 bol mladším sekundárom na Klinike plastickej a rekonštrukčnej chirurgie u profesora B. Hirshowitza v Rambam Medical Center v Haife.
Potom sa v rokoch 1990-1995 stal starším lekárom a odborníkom v plastickej chirurgii, na Oddelení plastickej chirurgie v Rambam medical Center v Haife. Napokon sa v roku 1999 stal zastupujúcim vedúcim oddelenia plastickej chirurgie vo vyššie uvedenom centre. Neskoršie bol vedúcim oddelenia popálenín. Jeho kariérny postup bol obdivuhodný. V roku 2001 sa stal primárom na oddelení estetickej chirurgie a od roku 2006 až podnes vedúcim oddelenia plastickej a rekonštrukčnej chirurgie v Rambam Medical Center v Haife. V roku 2008 bol zvolený za prezidenta Izraelskej spoločnosti pre plastickú chirurgiu.
Vo vedeckej práci sa venoval problematike aplikácie tukového tkaniva nahým myšiam, v snahe predĺžiť prežívanie tukových transplantátov. Uvedenú prácu a následné experimentálne práce vykonal počas stážového pobytu v niekoľkých centrách plastickej chirurgie vo Virginii v USA. Experimentálnu prácu neskoršie vykonával na morčatách. Sledoval na nich stupne popálenín, ktoré sa snažil vyhojiť rôznymi terapeutickými prístupmi.
Významnou súčasťou jeho vedeckej práce bolo sledovanie podávania inzulínu v lokálnej forme. Vplyvom tejto aplikácie sa urýchlilo hojenie popálenín diabetických potkanov. Ďalej na novovyvinutom modeli sledoval účinok hubovej infekcie v ľudskej koži.
Prof. Ullmann je nielen dobrým experimentálnym pracovníkom, ale aj klinickým vedcom, ktorý vyvinul celý rad terapeutických prístupov, používajúcich sa s úspechom v plastickej chirurgii, najmä pri popáleninách.
Pracoval aj na výskume aplikácie laseru v plastickej chirurgii. Profesor Ullmann je členom domácich aj zahraničných odborných lekárskych spoločností ako napríklad American Society of Plastic Surgery, kde je dopisujúcim členom. Za svoju záslužnú prácu získal celý rád vyznamenaní za výskum a pedagogické úsilie v odbore plastická chirurgia. Publikácie prof. Ullmanna sú uverejňované v medzinárodných časopisoch s vysokým impaktom a desiatkami citačných odoziev. V súčasnom období patrí medzi špičkových odborníkov na medzinárodnej úrovni v odbore plastická chirurgia.
George Juraj Fodor
* 1927 Užhorod – lekár
Profesor George Fodor pochádza z Michaloviec – matka sa narodila v Michalovciach a otec v Užhorode. Mladosť prežil v Michalovciach. Štúdium medicíny ukončil v roku 1951 na Karlovej Univerzite v Prahe. Postgraduálnu výchovu v špecializácii kardiológia vykonal na Inštitúte klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM) v Prahe. Vedeckú hodnosť PhD obhájil v Českej akadémii vied, pričom tézy dizertačnej práce sa týkali problematiky lipoproteínovej lipázy vo vývoji procesu aterosklerózy.
Neskôr dostal možnosť študijného pobytu v British Medical research Council od Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorý sa týkal tréningu v epidemiológii kardiovaskulárnych chorôb. V roku 1968 emigroval a tri roky pracoval na I. medicínskej klinike univerzity Getherburg pod vedením profesora Larsa Werku. V roku 1971 dostal pozvanie pôsobiť na novovzniknutej lekárskej fakulte Memorial University of New Foundland v Kanade ako profesor medicíny a klinickej epidemiológie a ako člen kardiologickej divízie.
Od roku 1994 je profesor Fodor vedúcim výskumu v centre pre prevenciu a rehabilitáciu a je profesorom medicíny v kardiologickom ústave univerzity v Ottawe. V centre jeho vedeckého bádania je epidemiológia ischemickej choroby srdca, arteriálna hypertenzia, poruchy lipidového metabolizmu, ateroskleróza a prevencia primárnej a sekundárnej koronárnej srdcovej choroby.
Je zakladajúcim prezidentom Kanadskej spoločnosti pre hypertenziu a Kanadského združenia pre vysoký tlak, jeho prevenciu a kontrolu.
V súčasnosti pôsobí ako koordinátor niekoľkých medzinárodných projektov, ktoré sa týkajú zdravotného stavu a prevencie chorôb v strednej a východnej Európe. Na Mc Master Medical School v Hamiltone je zároveň národným koordinátorom pre Slovenskú republiku, pre pracoviská, ktoré participujú na klinických skúškach HOPE-3, ONTARGET/TRANSCEBD, OASIS 5&6 a ORIGIN. Je držiteľom CIHR grantu pre štúdium metabolického syndrómu na vzorke new-
foundlandskej populácie.
Práce profesora Fodora majú vysokú medzinárodnú prestíž, je autorom 201 publikácií, z toho za posledných päť rokov ich vydal až 44, a to s vysokým impaktom a citačným indexom.