Slovenské osobnosti medicíny vo svete (47): 20. storočie

Daniel BELLUŠ
* 8. 3. 1938 Trnava – chemik
Vyštudoval Chemickú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Po ukončení štúdia v roku 1960 odišiel pracovať do Výskumného ústavu pre petrochémiu v Novákoch. V roku 1961 prestúpil na Ústav polymérov Slovenskej Akadémie vied. Postupne sa stal vedúcim skupiny, ktorá sa zaoberala fotoreaktívnymi polymérmi. V roku 1967 pozvali Daniela Belluša na svetoznámu chemickú vysokú školu ETH v Zürichu. Tu nadviazal kontakty s vynikajúcimi chemikmi, ako boli profesori Prelog, Eschenmoser a ďalší. S prof. Schaffnerom pracoval najmä v oblasti fotochémie steroidov.
V týchto rokoch nastal zlom v ďalšom osude Daniela Belluša. Po obsadení Československa vojskami Varšavskej zmluvy ostal žiť vo Švajčiarsku a prijal zamestnanie vo firme Ciba-Geigy Ltd. Tu začal neuveriteľný vedecký aj funkčný postup D. Belluša. Od nástupu v roku 1969 pracoval v centrálnych výskumných laboratóriách, v roku 1972 uskutočnil šesťmesačný pobyt v Manchestri, od roku 1973 viedol výskumnú skupinu. Sám sa venoval hlavne výskumu bioaktívnych heterocyklov a zlúčenín obsahujúcich malé kruhy. V roku 1978 objavil prekvapujúcu novú reakciu allyléterov s keténmi, ktorá je dnes známa v literatúre pod pomenovaním Belluš-Claisenov prešmyk.
V ďalších rokoch pôsobil v centrálnych výskumných laboratóriách ako riaditeľ. Hlavné výsledky dosiahol v tomto období v oblastiach syntetických pyretroidov, fotoiniciátorov a v oblasti homogénnych chirálnych katalyzátorov. V tomto období absolvoval pobyt na svetoznámej M.I.T. (Massachusetts Institute of Technology) v USA. Od roku 1985 sa stal členom vedenia agrochemickej divízie a riadil výskum a vývoj. Šesť rokov usmerňoval a viedol 1600 vedcov a výskumných pracovníkov v 14 krajinách. Medzi najväčšie centrá patrili výskumné pracoviská v USA, Japonsku a, samozrejme, vo Švajčiarsku. V období jeho vedenia bolo pripravených na zavedenie do výroby jedenásť nových produktov na ochranu rastlín. V roku 1987 koncipoval a presadil nový projekt „Chiralita", ktorý sa stal významným prelomom v oblasti agrochémie, pretože odvtedy je možné znížiť aplikačné množstvá prípravkov na ochranu rastlín až o 50 %.
Od roku 1991 ako riaditeľ koncernového výskumu Ciby-Geigy zodpovedal a viedol práce v mnohých odboroch chémie ako analytická chémia, fyzikálna chémia, chémia polymérov, biochémia a, samozrejme, organická chémia. Spolupracoval s celým radom vynikajúcich svetových chemikov a pracovísk. Bol zvolený do mnohých odborných medzinárodných organizácií, komisií a nadácií. V rokoch 1998-2001 bol vedúcim výskumu divízie „Additívy" fy. Ciba Specialty Chemicals Inc. v Bazileji. V súčasnosti je majiteľom firmy Bellus Science and Innovation Int. Consulting, v ktorej uplatňuje svoje skvelé vedomosti, skúsenosti, odborné a spoločenské styky.
Profesor Daniel Belluš pôsobil od roku 1981 aj ako profesor organickej chémie na univerzite vo Fribourgu a ako hosťujúci profesor na univerzitách v Amsterdame, Pittsburgu, Montreale, Zürichu, Nagoji a Max Planckovom inštitúte v Nemecku. Viac ako 170-krát bol pozvaný prednášať na rôzne sympóziá a univerzity. Na troch univerzitách mu udelili titul Dr.sc. h. c. a získal celý rad významných ocenení a medailí. Je autorom 51 patentov, 4 kapitol v knižkách a 93 vedeckých článkov v najpoprednejších svetových chemických časopisoch. Je jedným zo spoluvydavateľov 48 dielnej prestížnej série kníh Science of Synthesis (vyd. Thieme publishers, Stuttgart). Je členom viacerých vedeckých a správnych rád podnikov a významných časopisov.
Je členom predsedníctva Slovenskej chemickej spoločnosti, Švajčiarskej chemickej spoločnosti, členom Americkej chemickej spoločnosti, Kráľovskej chemickej spoločnosti v UK a iných inštitúcií. Daniel Belluš intenzívne využil svoje možnosti pre rozvoj slovenskej chémie po roku 1989. Prispel značnou mierou v nadviazaní kontaktov švajčiarskych a slovenských firiem, čo sa prejavilo napríklad konkrétnou výrobou antioxidantov pre švajčiarske firmy. V rámci týchto prednášok priviedol a privádza na Slovensko vynikajúcich svetových vedcov v odbore organickej a farmaceutickej chémie, vrátane viacerých laureátov Nobelových cien.