Slovenské osobnosti medicíny vo svete (46): 20. storočie
PIEŠŤANY – Seriál o osobnostiach so slovenskými koreňmi, ktorí dosiahli významné svetové úspechy v medicíne, pripravuje pre Piešťanský týždeň Prof. Jozef Rovenský. Aktuálne diely nájdete na internetovej stránke vždy v sobotu predpoludním. Dnešný diel je venovaný Jozefovi Švábovi.
Jozef ŠVÁB
*27. 7. 1916 Bardejov, + 13. 3. 2005 Hradec Králové (ČR) -lekár
Medicínu začal študovať na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Po uzavretí vysokých škôl počas vojny pokračoval od roku 1940 v štúdiu medicíny v Bratislave, kde v roku 1944 promoval. Po skončení školy pracoval pod vedením prof. MUDr. Jana Kňazovického najskôr na chirurgickom oddelení nemocnice v Martine a od roku 1947 na chirurgickej klinike v Košiciach. Od roku 1948 sa venoval urológii. V roku 1951 ho povolali do armády na Vojenskú lekársku akadémiu v Hradci Králové, kde sa stal vedúcim asistentom urologického oddelenia chirurgickej kliniky prof. MUDr. Jana Bedrnu. Premena lekárskej fakulty na Vojenskú lekársku akadémiu znamenala pre celý rad pracovníkov zásadnú zmenu.
Po predčasnej smrti akademika Bedrnu v roku 1956 prevzal vedenie urologického oddelenia. V 1959 sa stal kandidátom vied a o rok neskôr bol habilitovaný. V roku 1962 bola v Hradci Králové zriadená prvá urologická klinika v Čechách a Jozef Šváb sa stal jej prednostom. V roku 1968 bol menovaný profesorom. Vo funkcii prednostu kliniky pracoval dlhé roky.
Veľkú pozornosť venoval pedagogickej činnosti a súčasne rozvíjal všetkými silami teoretickú oblasť urológie. Experimentálne aj klinicky prepracoval teoretické a praktické zásady resekcie obličiek a vypracoval spoľahlivú operačnú techniku, ktorá sa v praxi osvedčila a bola aj základom pre ďalší rozvoj tejto metódy. V súčasnej dobe sa klinika môže pochváliť viac ako 400 resekciami obličiek. Ako jeden z prvých v ČSSR použil už v roku 1956 črevá na plastické úpravy močových ciest. Veľkú pozornosť venoval vývojovým úchylkám močových ciest, zúčastnil sa aj prvej transplantácie obličky v ČSSR v roku 1961.
Publikoval 68 prác v domácich aj zahraničných časopisoch a v roku 1961 vydal monografiu o resekciách obličiek. Predniesol 108 prednášok doma aj v zahraničí. Veľmi významnou časťou činnosti profesora Švába je podiel na vybudovaní siete urologických zariadení vo Východočeskom kraji. V období pôsobenia a zásluhou profesora Švába boli zriadené viaceré nové urologické oddelenia. Patrí medzi zakladajúcich členov urologickej spoločnosti. V rokoch 1969-1973 sa stal predsedom Českej urologickej spoločnosti. Neskôr pôsobil ako člen výboru urologickej spoločnosti nepretržite až do roku 1981.
