Blog Petra Remiša: Špión vlastenectva
Vážený pán prezident,
srdce každého Slováka vie, čo je v týchto dňoch jeho poslanie: Chodiť s otvorenými očami a sledovať, či sa všade spieva hymna.
Preto, ak podpíšete vlastenecký zákon, chcem byť menovaný za prvého špióna vlastenectva.
So špehovaním mám bohaté skúsenosti. Získal som ich ako miništrant, keď sme spolu s pánom farárom chodili v noci po dedine a nazízali ľuďom za rolety, či náhodou nepozerajú neslušné filmy na ORF2.
Väčšinou pozerali. Preto im to aj pán farár v nedeľu pri kázni pekne natreli.
V tomto týždni som si urobil tajný prieskum súkromných jazykových škôl v meste. Postával som pod oknami, či nezabudli na hymnu. Všetko som si nahrával.
Výsledky boli šokujúce:
1) V škole Esmeralda Pidžin si nôtili írsku hymnu. Našťastie, morálna škoda nebola veľká: Bol tam iba jeden žiak a jeden učiteľ.
2) V agentúre M&C Langoshes malých žiačikov mučili textom „In God is our trust.". Nepochybne išlo o hymnu nedávno zaniknutej feudálnej mocnosti.
3) V jazykovke SNICKERS miesto spevu oblbovali žiačky rumom! Pritrúbené študentky potom navádzali na brušné tance v jamajskom rytme.
4) Najväčší šok sme zažili v škole Fíha Pocus. Lektorka tam nacvičovala tretiu – ZAKÁZANÚ (!) slohu slovenskej hymny. Janko Matúška ju vraj zložil potom, čo spadol z mosta v Trstenej rovno na hlavu.
Pre úplnosť prikladám jej text:
Vypime si chlapci, pokiaľ je čo piti
Vypime si chlapci, pokiaľ je čo piti
Keď nebude fľaše
To Slovensko naše
Bude celkom v …
Poznámka: Posledné slovo z pera slovenského klasika sa, nanešťastie, nezachovalo. Eštébácky diktafón mi požuval koniec pásky.
