Blog Petra Remiša: Ahoj Robeno
Ahoj Robeno,
dávno som Ti nepísala, ale už mosím. Aby si vedzel, že na teba myslím. Furt. Ale najvác odkedy sme zatepluvali.
Reku, stačí petka polystyrén a je pokoj. Ale de! Sliepky najprv vyzobali morskú penu pri latríne, potom okolo celého baráku. Už nám fučí šade. Hydina jenna! Neváži si ničoho. Ani vládny zatepluvací program!
Volali sme do Aliancu, či to nepreplacá. Ani sa s nami nebavili. Že sliepky nemajú v tabulke. A to nebol ešče koniec. Dva dni na to začali tí potvory znášat ping-pongové loptičky. Ani bielka, ani žĺtka. Ništ. Len škrupina a luft.
Potom prišov na rad Rikino. Nažrav sa tých vajjéc, zdulo ho a odfúkov ho veter.
Robeno. Fakt už neviem, kde sa stažuvat. Kázav si nám zatepluvat a čuleky toto! Vybav nám aspon tú poistku. Pošleme ti na revanš zavárané slivky. Pálit načierno sa už aj tak nemóžu, šade nuchajú financi.
Móžem ti to poslat po družstevníkoch, keď pójdu do divalla na Labudie jazero. Mosí to byt sranda. Šecci tam chodzá po špičkách, aby si nezagebrili cvičky. Sprosté labude. Nemajú chochmesu a vyšpiná sa bársde.
A ešče Ti pribalím aj zemáky. Hnoj už máš, tak móžeš sadzit. Pamataj: Krumple treba, aby bola hlava furt plná.
Lebo Ti zostane jak naše vajcá: Len škrupina a luft.
Tvoja E.