Blog Slávky Novákovej: Krásne Vianoce a nový rok
Tak a je to tu. December – Vianoce. Tento rok som sa zamerala len na najnutnejšie potreby. Nielen preto, že som chorá a mám zdravotné problémy.
Včera sa mi dostala do rúk Slovenka, kde som si prečítala editoriál pani Márie Mikovej, ktorá opisovala príhodu, ktorá sa jej stala minulý týždeň. Rozprávala sa na ulici s nejakou známou, pričom sa rozčulovala nad službami v opravovni áut. Ako tak rozčúlene rozprávala svoje story, zrazu okolo nej prešiel mladý chlapec na vozík, a ona si v tom okamihu uvedomila nezmyselnosť celého jej príbehu.
Pracovala som kedysi v Adeli centre, kde sa liečia deti postihnuté detskou mozgovou obrnou a aj inými chorobami pohybového aparátu. Vždy mi bolo veľmi ľúto, že služby tohto zariadenia sú pre väčšinu našich detí nedostupné. Klienti sú poväčšine deti z Rakúska, Talianska, Nemecka aj z Arabských krajín. Tu som videla toľko skutočného ľudského nešťastia, že som si uvedomila, že sa skutočne trápim nad úplne zanedbateľnými vecami a ploché nohy a alergia môjho syna je len veľmi slabý problém.
Čo by som robila, keby som mala dieťa, ktoré nehovorí, nechodí, má sondu v bruchu? Ktoré neodpovedá na otázky a neprítomne hľadí? A predsa, rodičia týchto detí hľadajú všetky možné cesty k zlepšeniu zdravotného stavu a tí, čo sú nesolventní, hľadajú aj finančné prostriedky po rodine. Vtedy, raz cez prestávku jedna moja kolegyňa naširoko rozprávala, že jej štvorročný syn má všetky legá a len drahé hračky. Bolo mi jej strašne ľúto kvôli hodnotám, ktoré sú pre ňu prvoradé.
Veľmi silné pocity som mala, keď som chodila do domova dôchodcov v Trenčíne, ktorý bol spojený s Hospicom. Starí a chorí ľudia odkázaní na pomoc druhých a na nedôsledný sociálny systém nášho štátu, ľudia, ktorí vyžadujú 24 hodinovú starostlivosť, ležiaci pacienti s dekubitmi, toto všetko existuje a je obrazom každodenného života. Takisto ľudia bez finančných prostriedkov, ktorým nemá kto pomôcť.
Keď mi je veľmi ťažko, spomeniem si na slová svojej priateľky: Neporovnávaj sa s tými, čo majú viac. Porovnávaj sa s tými, čo nemajú ani toľko, ako Ty. A takisto sa započúvam do slov z piesne Lenky Filipovej :
“Věci samozřejmé, zdají se mi senzačné, veci vyjímečné, zdají se mi prúzračné……..” Prajem všetkým pokoj v duši, žiadne slzy, veľa lásky a len úsmev na tvári.
Radosť z každodenných vecí. Aby mal každý okolo seba veľa dobrých a úprimných ľudí, na ktorých sa dá obrátiť. Krásne, zasnežené Vianoce a krásny Nový rok.