Blog Petra Remiša: 100 % polyester
Na tú svadbu nikdy nezabudnem. Slovák si bral Rusku. Družičku Svetlanu mi našli až v Moskve. Poviem vám, bola to skutočná „raketa“! Hneď som po nej vyštartoval. Mal som však konkurenta. Balil ju chlapík, ktorý vyzeral ako Jurij Gagarin.
Vedel som, že som jasný favorit a kozmonautov klon mi nesiahal ani po členky. Veď som mal oblek z Otexu! Absolútne nekrčivý, 100-percentný polyester. Mohli ste sa v ňom vyspať a udržal si formu bez žehlenia. Vlastne, žehliť sa ani nedal.
Pozval som Svetlanu na parket. Počas kačacieho tanca som ju oblboval, že hulím trávu a dopisujem si s Ozzy Osbournom. Nezabralo to. Bola čistá „depešáčka“ a pozerala na mňa, ako keby som padol z Marsu.
„U tebja uže davno nebilo devuški, da?“
„Mne ne nada devuški.“
„I što, rubašku ti kupil sevodnja? U tebja jiščo bulavki na spine! (Košeľu si si kúpil dnes? Ešte máš špendlíky na chrbte!)
Skrátim to: Nezabrala vietnamská košeľa, ani podkolienky, ktoré som si šetril od spartakiády. O polnoci schmatla Gagarina a odvliekla si ho na hotel. Medzi dverami po mne ešte zahulákala: „Molodec! Takije noski odevajut toľka v Južnoj Osetiji!“ (Také ponožky sa nosia iba v Južnom Osetsku!)
Tak to ma fakt dožralo. Pevne som sa rozhodol, že na tejto „rakete“ nepoletím. Škoda ničiť skafander z Otexu.
