Časť šiesta – Prečo prišiel generálny štrajk?

Odpovie ďalšia časť príbehov Dvadsať rokov po nežnej… prinášajúcich unikátne svedectvo doby. Vychádzali sme z materiálov kroniky mesta Piešťany a časopisu .týždeň.
Dôvod štrajku
Komunistická strana až do generálneho štrajku 27. novembra nechápala, v akej sa ocitla pozícii. Len pod masívnym tlakom sa v Bratislave skončila informačná blokáda 23. novembra, v Prahe až 25. novembra, keď vysielala televízia prvý raz míting na Letenskej pláni a umožnila Václavovi Havlovi vstup do večerného vysielania. Podľa dobových záznamov rástla nespokojnosť aj v našom regióne. I v Piešťanoch bola najrevolučnejšia Verejnosť proti násiliu, poznamenal do kroniky mesta stredoškolský učiteľ Alexander Murín. Komunistická strana Československa (KSČ) bola ochotná urobiť vo svojom vedení len kozmetické personálne úpravy. Miloš Jakeš navrhoval uvoľniť z predsedníctva iba Gustáva Hu-sáka, Aloisa Indru a Karla Hoffma-na s tým, že prví dvaja mali zostať vo svojich štátnych funkciách. Až na to, že Jakeša vo funkcii gene-rálneho tajomníka vystriedal Ka-rel Urbánek, sa výraznejšie zmeny neudiali.

Armáda v pohotovosti
Vedenie Komunistickej strany Československa napokon 22. novembra vo večerných hodinách odvolalo ozbrojené jednotky Ľudových milícií, ktoré pricestovali na príkaz generálneho tajomníka Ústredného výboru KSČ do Prahy z jednotlivých krajov. Československá ľudová armáda zase pri-
pravovala ozbrojený zásah proti demonštrantom a opozičným centrám. Vedenie Komunistickej strany Československa sa až 24. novembra rozhodlo zriecť sa brutálneho násilia. Na 27. 11. bol v Československu vyhlásený dvojhodinový generálny štrajk, ktorý sa uskutočnil aj v piešťanských závodoch, podnikoch, organizáciách a školách. Aj napriek prekážkam a obmedzeniu zo strany vedenia viacerých podnikov a závodov sa uskutočnil v ten deň popoludní v Piešťanoch veľký míting na Námestí dukelských hrdinov (dnešné Námestie slobody) na vyjadrenie podpory generálnemu štrajku.
V Piešťanoch šesťtisíc ľudí
Na námestie prišlo podľa kroniky spontánne približne päť až šesťtisíc ľudí s trikolórami na kabátoch, s transparentmi a štátnymi vlajkami. Štrajk sa niesol v znamení dvoch základných požia-
daviek – skoncovať s vedúcou úlohou komunistickej strany v spoločnosti a umožniť slobodné voľby. Bol to symbolický štrajk, v ktorom ľudia prerušili v závodoch a inštitúciách napoludnie na dve hodiny prácu a podľa odhadov sa ho zúčastnila polovica zamestnancov. Jeho účinok však bol masívny – protest študentov a verejnosti sa stal postojom celej spoločnosti.
Koniec vedúcej úlohy
Až generálny štrajk prinútil komunistickú moc k skutočným rokovaniam s Občianskym fórom a Verejnosťou proti násiliu. Ich výsledkom bola dohoda, že federálna vláda sa 3. decembra predstaví v novom zložení a vo svojom programovom vyhlásení poskytne záruky, že je napríklad pripravená vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie slobodných volieb. Zároveň sa komunistická moc zaviazala odsúdiť vojenskú intervenciu piatich štátov Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 a predložiť Federálnemu zhromaždeniu návrh ústavného zákona, ktorým sa rušila vedúca úloha komunistickej strany.