Slovenské osobnosti medicíny vo svete: 20. storočie (27)

Peter DEMANT

* 1940 Trenčín – lekár, výskumný pracovník
Lekársku fakultu ukončil s titulom MUDr. v roku 1963 na Karlovej Univerzite v Prahe. Po ukončení štúdia nastúpil na doktorandské štúdium v Ústave Experimentálnej biológie a genetiky ČSAV v Prahe, kde pôsobil v rokoch 1964-1967. Potom v rokoch 1968-1969 pracoval ako vedecký pracovník prof. G.D. Snella v Jackson Labo-ratory, Bar Harbor, Maine v USA. Prof. Snell bol ocenený Nobelovou cenou za medicínu v roku 1980 spolu J. Daussetom z Francúzska.
Peter Demant pracoval v rokoch 1969-1976 naďalej ako vedecký pracovník Inštitútu pre experimentálnu biológiu a genetiku ČSAV v Prahe. Po odchode z Československa sa v roku 1976 stal vedúcim subsekcie genetiky, ktoré patrilo ku oddeleniu Molekulárnej genetiky v Holandskom ústave pre výskum rakoviny v Amsterdame, a neskôr sa stal vedúcim oddelenia Molekulárnej genetiky. Od roku 2002 pracuje ako profesor v oddelení bunkovej a molekulárnej biológie v Roswell Park Cancer Institute – ústav špecializovaný na vý-skum rakoviny v Buffale, USA.

Vo svojej vedeckej kariére sa sústredil na genetickú vnímavosť na vývoj rakoviny, ale aj ďalších chorôb, kde v patogenéze hrajú úlohu mnohopočetné gény. Okrem toho sa intenzívne venoval genetike imunitnej odpovede a histo-kompatibilnému systému, ktorý sa využíva v transplantačnej chirurgii, ale aj v reumatológii. Venuje sa aj výskumu úlohy genetickeho pozadia na vnímavosť k rôznym infekciám. Jeho vedecké aktivity sa prejavili aj mnohoročným členstvom v Nomenklatúrnej komisii pre genetiku myší, a tiež ako hlavný registrátor nomenklatúry H-2 systému u myší. Organizoval niekoľko medzinárodných konferencii o H-2 systéme, ako aj o výskume myšieho genómu.
Je autorom viac ako dvesto medzinárodných publikácií, venujúcich sa tejto problematike, mnohé z nich v časopisoch s vysokým impakt faktorom. Jeho príspevky k poznaniu štruktúry a funkcie hlavného his-tokompatibilného komplexu – HLA pomohli v klinickej medicíne rozvinúť úspešné transplantácie vnútorných orgánov (obličiek, pečene, srdca, kostnej drene). Bez poznania HLA systému by neexistoval pokrok v transplantoológii. Od roku 1976 sa profesor Demant venuje genetike rakoviny a svoje bádanie postavil na myšlienke, podľa ktorej existujú gény vnímavé na rozvoj rakovinového bujnenia, napríklad gény pri rakovine hrubého čreva, prsníka či rakoviny pľúc.
Takéto gény skupina prof. Demanta ako prvá na svete zmapovala. Detekovali na chromozómoch napríklad 16 génov pre rakovinu hrubého čreva, 30 génov pre rakovinu pľúca a niekoľko génov pre leukémie a ukázali význam niektorých z nich pre rakovinu u ľudí. Poznanie génov rezistencie i citlivosti k rakovinnému bujneniu môže byť základom vytvorenia nových liečebných postupov. Škola profesora Demanta otvorila nový prístup v skúmaní rakovinného procesu a je predpoklad, že jeho výskumná činnosť bude mať odozvu aj v klinickej onkologickej praxi.