Blog Slávky Novákovej: Tekvicové hlavy

Už som aj rozmýšlaľa, že si vyzdobím byt a okná tekvicami, ale akosi nechcem mať v byte strašidlá. Určite by som celú noc nespala a čakala pod perinou, ktoré na mňa skočí.
Keď sme pri tých strašidlách, ktoré sa robia z tekvíc, minule som išla okolo jednej jesennej záhradky, ktorá ma upútala tým, že bola plná okrúhlych vyzretých oranžových tekvíc, malých aj veľkých. Napadla mi myšlienka, že si od domácich zopár vysomrujem a vyrobím si z nich strašidelné hlavy.
Ako som sa na ne dívala, zrazu som si uvedomila, že tie tekvicové hlavy mi pripomínajú značnú časť hláv členov nášho parlamentu a zase mi skrsla myšlienka, že asi  by ich bolo vhodné zavariť natrvalo do pohárov, aby už neplodili hlúposti a sprostosti. V pohári by boli naslano, alebo nasladko zakonzervované ich mozgové závity a bolo by to "nafurt".

Keď som minule pozerala reláciu, kde spovedala tehotenstvom rozžiarená moderátorka pána Mečiara a pána Dzurindu, ktorí sa navzájom obviňovali a osočovali, kto je viac zodpovedný za bordel v tomto štáte, predstavila som si ich ako tekvice, zavarené v pohári kdesi na regáli v pivnici. Tam by im to viac pristalo, ako v parlamentných kreslách.  
Veru tak. Milan Lasica kedysi zložil pesničku, že :….My sme národ holubičí, a ja by som k tomu dodala: "že už je to raz tak, odišiel nám vlak…"