Slovenské osobnosti medicíny vo svete: 20. storočie (25)
PIEŠŤANY – Seriál o osobnostiach so slovenskými koreňmi, ktorí dosiahli významné svetové úspechy v medicíne, pripravuje pre Piešťanský týždeň Prof. Jozef Rovenský. Aktuálne diely nájdete na internetovej stránke vždy v sobotu predpoludním. Dnešný diel je venovaný Ladislavovi Schmidtovi a Jurajovi Maďarovi.
Ladislav SCHMIDT
* 31. 1. 1889 Dunapataj (Maďarsko)
+ 1975 Veľká Británia
– lekár
Maturoval v roku 1907 na gymnáziu v Nagykoroši a titul doktora všeobecného lekárstva získal v roku 1912 na Maďarskej kráľovskej univerzite v Budapešti a v roku 1925 na pražskej nemeckej univerzite. Aktívne sa zúčastnil prvej svetovej vojny. Získal hodnosť nadporučíka a viaceré vyznamenania. Po návrate do civilu pracoval v piešťanských kúpeľoch.
Začal budovať zahraničné kontakty pre kúpele a stal sa členom Medzinárodnej spoločnosti pre lekársku hydrológiu so sídlom v Londýne. Výsledky jeho práce boli publikované v 1923 v poprednom časopise Archives of Medical Hydrology. Dr. Schmidt sa stal zakladajúcim členom Výboru pre reumatizmus, ktorý bol ustanovený v rámci Medzinárodnej spoločnosti pre lekársku hydrológiu v 1925 v Paríži. Vďaka jeho iniciatíve sa konal 10 – dňový kongres Medzinárodnej spoločnosti pre lekársku hydrológiu v kúpeľoch Piešťany: Na pamiatku tejto významnej udalosti pracovníci Výskumného ústavu reumatických chorôb Piešťany umiestnili na hoteli Slovan pamätnú tabuľu.
Odhalil ju slávnostne prof. Dr. Robecci, ktorý bol vtedy prezidentom Európskej ligy proti reumatizmu. Dr. Schmidt bol publikačne činný. Už v roku 1924 vo Viedni vydal monografiu o piešťanských kúpeľoch, v r. 1931 vyšlo jej druhé vydanie. Publikoval práce o zápalových reumatických chorobách v prestížnych zahraničných časopisoch. Pracoval v sanatóriu Luxor, ktoré mu zriadil jeho svokor Dr. E. Weisz. Po rozpade ČSR emigroval do Anglicka.
Jeho syn z prvého manželstva ho do Anglicka nasledoval, ale mladší syn Ján (Hansi) bol ako 16-ročný pre antifašistickú aktivitu a spojenie s partizánmi uväznený v Leopoldove, a tam aj zavraždený. Po druhej svetovej vojne po prechodnej návšteve Piešťan sa definitívne usadil s rodinou vo V. Británii. Svoje články a štúdie publikoval vo významných časopise ako British Medical Journal a Lancet.
Juraj (George) MAĎAR
* 21. 11. 1923 Bratislava
+ 22. 5. 2003 Basel (Švajčiarsko)
– lekár, angiológ
Študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po jej ukončení pôsobil ako asistent na I. Internej klinike prof. Póora v Košiciach. Po atestácii z vnútorného lekárstva absolvoval stáže na Internej klinike v Prahe so zameraním na angiológiu, následne aj stáže v Londýne. Emigroval do Švajčiarska, kde pôsobil najprv v štátnej nemocnici, potom založil súkromnú ambulanciu v Bazileji. Tu pôsobil až do odchodu do dôchodku. Bol spoluzakladateľom Švajčiarskej angiologickej spoločnosti a spoločne s D r. Widmerom navrhol prvú klasifikáciu venóznej insuficiencie (Widmerova klasifikácia).
Bol členom výboru Švajčiarskej angiologickej spoločnosti. Mal veľmi dobrý vzťah k rodnému Slovensku. Po roku 1989 niekoľkokrát ročne navštívil Slovensko. Bol „poradcom" pri riešení prvotných problémov po založení Slovenskej angiologickej spoločnosti (SAS). Predseda SAS primár MUDr. J. Kmec, PhD opakovane komunikoval s MUDr. Jurajom Maďarom pri nadväzovaní kontaktov so svetovo uznávanými angiológmi.
Zúčastnil sa aktívne všetkých angiologických kongresov v Čechách a na Slovensku. V roku 1998 mu udelili čestné členstvo SAS. J. Maďar niekoľkokrát umožnil, a dokonca financoval stáže niektorých slovenských lekárov vo Švajčiarsku. Každý rok po účasti na Slovenskom angiologickom kongrese informoval v Bulletine USGG/ USMV o priebehu a úrovni slovenských kongresov.
