Riziká obezity

 S jej výskytom sa spája kôrnatenie tepien v dôsledku zvýšeného ukladania tukov (cholesterolu) do cievnej steny, riziko výskytu srdcovo-cievnych ochorení, vysokého krvného tlaku, žlčových kameňov či žilovej trombózy. Trpia pri nej kĺby a chrbtica, častejšie sa vyskytuje cukrovka, ale tiež nádory prsníka, hrubého čreva a konečníka, ako aj kožné infekcie. Obezita vzniká v dôsledku nadmerného ukladania tuku v organizme.
Najčastejšou príčinou je stav, keď príjem kalórií v potrave dlhodobo prevyšuje ich výdaj – človek sa prejedá a zanedbáva pohyb. Na jej vznik môže mať vplyv aj dedičnosť, psychické ochorenia, predovšetkým depresia alebo poruchy činnosti štítnej žľazy. Možnou príčinou obezity sú tiež metabolické poruchy a niektoré druhy liekov. Často ide o kombináciu niekoľkých zo spomínaných faktorov.
Rozoznávame dva typy obezity: „mužský", keď sa tuk ukladá v oblasti brucha a trupu, a „ženský", charakterizovaný ukladaním tuku do bokov. Neznamená to však, že by mužským typom netrpeli aj ženy a naopak. Toto delenie má veľký význam z pohľadu rizikovosti, pretože mužský typ má oveľa nepriaznivejšie vplyvy na celkové zdravie človeka než typ ženský.

S tým súvisí aj najnovší spôsob stanovenia kritérií obezity. Kým v minulosti sa na určenie stupňa nadváhy používali porovnávacie tabuľky a BMI (body mass index), dnes využívame jednoduchý a spoľahlivý ukazovateľ -zisťovanie obvodu pása. Stačí k tomu krajčírsky meter a zistené hodnoty určia, v ktorej rizikovej kategórii sa pacient nachádza. Za normálne hodnoty sa považuje obvod pása u žien do 80 cm, a u mužov do 94 cm.
Zvýšené riziko pre výskyt srdcovo cievnych a ďalších komplikácií z nadmernej hmotnosti hrozí ženám pri obvode pása v rozmedzí 80 až 88 cm, a mužom pri rozmedzí 94 až 102 cm. Ak je u ženy obvod pása nad 88 a u muža nad 102 cm, patria do vysoko rizikovej skupiny a začíname hovoriť o morbídnej, teda smrtiacej obezite. Tá je obzvlášť nebezpečná u mladšej generácie (25-35), pretože až desaťnásobne zvyšuje riziko predčasného úmrtia. Jedným z významných rizikových faktorov je aj „obštrukčná spánková apnoe", teda dočasná zástava, prípadne prerušenie dýchania v spánku.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila obezitu za pandémiu 21. storočia. Podľa mojich skúseností je najúčinnejšou formou boja proti obezite trvalá zmena stravovacích a pohybových návykov. Teda žiadne drastické hladovky ani odtučňovacie kúry, ktoré zvyčajne končia „jo-jo" efektom – pacient počas redukčnej kúry schudne, avšak už krátko po jej skončení sa hmotnosť vráti do pôvodného stavu, ba dokonca sa zvýši. Správne stravovacie návyky kladú dôraz nielen na zloženie stravy, ale tiež na spôsob jej prijímania.
Hovorí sa, že kto neraňajkuje, tvorí si základ pre obezitu. S tým úzko súvisí vedecky potvrdené zistenie, že v konečnom efekte je veľký rozdiel v tom, či človek skonzumuje to isté množstvo kalórií v jednej dávke, alebo si ich počas dňa rozloží do niekoľkých, pravidelných dávok. V prvom popisovanom prípade má organizmus pocit „strádania", čiže chronického nedostatku, a preto si z prijatej potravy vo zvýšenej miere ukladá zásoby vo forme tuku, teda človek priberá na váhe.
Naproti tomu v druhom prípade je organizmus „spokojný", nemá potrebu vytvárania zásob. Obezita tiež viac ohrozuje ľudí, ktorých jedálny lístok obsahuje viac mastných jedál a cestovín namiesto syrov, jogurtov či chudého mäsa. Nedostatočný príjem ovocia a zeleniny sa javí ako významný rizikový faktor pre vznik obezity. O priaznivom účinku telesného pohybu pre organizmus sa čitateľ dozvedá na každom kroku, preto chcem len zdôrazniť, že priaznivý efekt má každý pohyb, nielen šport, ale aj dlhšia prechádzka či práca v záhrade. Fyzickej činnosti sa však treba venovať pravidelne, najmenej 3-4-krát do týždňa. MUDr. Eva Jurgová, PhD., praktický lekár pre dospelých