Chrípka prichádza!

To znamená, že pokiaľ váš lekár nerozhodne inak, ešte stále je čas aj na očkovanie proti chrípke. Vírusy sa prenášajú kvapôčkovou infekciou, teda najmä kýchaním, kašľaním a slinami. Inkubačná doba pri chrípke je krátka, trvá jeden až tri dni. Ochorenie zvyčajne začína pocitom škrabania v hrdle a celkovou slabosťou i únavou. Pomerne rýchlo sa objavuje teplota, zimnica, triaška a potenie. Pridáva sa suchý, dráždivý kašeľ, bolesti svalov a kĺbov, nechutenstvo, malátnosť a bolesti hlavy. Ochorenie trvá 1-2 týždne.
V liečbe je najdôležitejší dostatok tekutín, pretože vírus oveľa viac poškodzuje vysušené sliznice. Potrebný je zvýšený prísun vitamínu C, pokoj na lôžku a v prípade teploty a bolestí hlavy sa odporúča paracetamol (Panadol, Medipyrin). Antibiotiká majú význam až vtedy, ak dôjde ku komplikácii. Rizikovými skupinami sú malé deti, starší ľudia, chronicky chorí pacienti a celkovo oslabení jedinci. U nich sa na vírusom poškodenej sliznici dýchacích ciest rozvinie bakteriálny zápal a vzniká bronchitída alebo dokonca zápal pľúc.
Ten, pokiaľ nie je liečený, býva okrem zlyhania srdca v súvislosti s chrípkovou infekciou najčastejšou príčinou smrti. V posledných rokoch sú v liečbe k dispozícii dva nové lieky, Relenza a Tamiflu, užívajú sa až po vzniku ochorenia. Skracujú dobu trvania chrípky a zmierňujú zdravotné ťažkosti. Prevencia spočíva najmä v posilňovaní imunitného systému, teda v dostatku pohybu, v pobyte na čerstvom vzduchu, primeranom obliekaní a obutí, užívaní vitamínových prípravkov, predovšetkým však vitamínu C, ktorého denná dávka by v zime mala byť aspoň 500 mg vo forme tabliet, a k tomu dostatok ovocia a zeleniny.
Význam má aj pitný režim. Špecifickou prevenciou proti chrípke je očkovanie. Očkuje sa proti vírusom typu A, pričom každý rok sa na odporúčanie Svetovej zdravotníckej organizácie pripravuje nová vakcína proti tým vírusovým kmeňom, ktorých výskyt je v danej sezóne najpravdepodobnejší. Očkovanie je pre všetky vekové skupiny zdarma a zabezpečujú ho pediatri a praktickí lekári. Na otázku, či sa dať alebo nedať očkovať, neexistuje jednoznačná odpoveď. Všeobecná skúsenosť však ukazuje, že efekt očkovania má význam predovšetkým u starších a oslabených jedincov, u ľudí, ktorí pracujú vo väčšom kolektíve, veľa cestujú alebo sa pohybujú vo verejných priestoroch.
Pri pohľade do histórie, ale tiež na základe najnovších informácií o prasacej chrípke, rozhodne nemožno toto ochorenie podceňovať. V minulom storočí prebehli tri veľké epidémie chrípky, ktoré majú na svedomí stovky miliónov ochorení a desiatky miliónov obetí. Najrozsiahlejšia a najzhubnejšia bola pandémia na konci prvej svetovej vojny, v rokoch 1918 a 1919. V dôsledku hladu, chladu a nedostatku liekov vtedy na celom svete podľahlo chrípke viac než 50 miliónov ľudí. Druhá významná epidémia bola v rokoch 1957 a 1958, známa ako ázijská chrípka, a počet jej obetí na životoch sa odhaduje na jeden milión.
Posledná epidémia bola zaznamenaná v roku 1969, keď išlo o hongkonskú chrípku, so zhruba rovnakým počtom obetí, čiže do milióna ľudí. Známe sú tri hlavné typy vírusov chrípky, označované ako A, B a C. Z nich najnebezpečnejšie sú vírusy typu A, pretože majú oproti ďalším dvom spomínaným typom oveľa väčšiu tendenciu mutovať, teda meniť sa, čo zapríčiňuje, že sa takmer každý rok stretáme s iným kmeňom. Hoci každá prekonaná chrípka po sebe zanecháva imunitu, v dôsledku týchto mutácií pacient môže ochorieť vždy znovu, pretože imunita sa týka len kmeňa, ktorým sme sa nakazili, čiže je úzko špecifická.