Slovenské osobnosti medicíny vo svete: 20. storočie (23)

Gejza VÁMOŠ

* 22. 12. 1901 Dévabánya (Maďarsko), † 18. 3. 1956Muriaé (Brazília) – lekár, spisovateľ

Narodil sa v kresťansko-židovskej rodine na území dnešného Maďarska. Medicínu vyštudoval na Karlovej univerzite v Prahe, kde získal v roku 1925 doktorát. Lekársku prax absolvoval v pražskej nemocnici v Letňanoch. Toto prostredie sa mu neskôr stalo inšpiráciou pre napísanie jeho románu Atómy boha. Doktorát z filozofie získal na Univerzite Komenského v Bratislave. Od roku 1928 pracoval ako asistent v Prahe na Ústave balneológie a fyziatrie u prof. MUDr. Cmunta, ktorý pôsobil počas letných sezón v Piešťanoch. V roku 1929 sa osamostatnil a začal pracovať ako kúpeľný lekár a lekár Okresnej nemocenskej pokladnice v Piešťanoch.
Medzi jeho pacientov patrili aj také osobnosti ako významný anglický spisovateľ a historik a obhajca Slovákov, prof. R. W. Seton – Watson (známy ako Scotus Viator) či český spisovateľ F. X. Šalda a mnoho iných. Propagoval piešťanské kúpele aj v zahraničí. V Londýne uskutočnil niekoľko ukážok liečby piešťanským bahnom. V propagácii kúpeľov pokračoval aj neskôr v emigrácii a svojho otca viackrát žiadal o zaslanie vzoriek bahna. V rokoch 1931 a 1933 navštívil aj Sovietsky zväz. Aktívne sa zúčastňoval kultúrneho života v Piešťanoch, redigoval časopis „Piešťany a okolie" a týždenník „Piešťanské zprávy".
Podporoval myšlienku zriadiť v okolí Piešťan Domov slovenských spisovateľov, ale tento zámer sa mu nepodarilo realizovať. Ako lekár bol obľúbený zvlášť medzi chudobnými, ktorých často liečil aj bez nároku na odmenu. V súvislosti s uverejnením jeho románu „Žid severu a juhu" sa rozpútala tvz. bahnianska aféra. Dôsledky tejto aféry Vámoša poznačili tvrdo a prispeli k jeho rozhodnutiu odísť zo Slovenska. Odišiel v roku 1939 a počas druhej svetovej vojny žil v Číne, kde sa v polovici apríla 1940 usadil v malom meste Tien-cin. Tu pôsobil ako lekár.
Navštívil Indiu a Japonsko, uvažoval aj o návrate na Slovensko, po nostrifikácii diplomu sa nakoniec rozhodol pracovať ako lekár na predmestí Rio de Janeiro, neskôr v osade Porto Novo. Zomrel v černošskej osade Muriaé-Minas, kde je aj pochovaný. Zaraďuje sa medzi príslušníkov medzivojnovej generácie spisovateľov, ktorá výrazne rozvinula expresionistický typ umeleckej prózy. Epický príbeh rozvíjal ako estetickú objektivizáciu určitej filozofickej tézy alebo systému inklinujúc k filozoficko- estetickým názorom A. Schopenhauera, F. Nietzeho a O. Weiningera. Jeho dielo sa hodnotilo ako pesimistické, naturalistické, poznačené biologickým determinizmom a nihilizmom. Dnes sa viacerým znalcom jeho diela zdá, že prvýkrát prakticky uplatnil princípy postmodernizmu. Takmer všetky jeho prózy majú autobiografický charakter.