Blog Jaroslava Poturnaja: Poštový holub

Pravdepodobne by som nepovedal všetko, nad čím premýšľam, ale určite by som si premyslel všetko,  čo poviem. Hodnotil by som veci nie podľa ceny ale podľa významu.
Spal by som málo, sníval viac. Viem, že každú minútu so zavretými očami strácame 60 sekúnd svetla.
Šiel by som, keď sa iní zastavujú. Budil by som sa, keď iní spia.
Keď by mi Boh daroval ešte odrobinku života, v duchu by som sa obliekol a kráčal k slnku, aby som objavoval nielen svoje telo aj svoju dušu.
Presviedčal by som ľudí, ako veľmi sa mýlia, ak si myslia, že sa nepatrí zamilovať sa na starobu. Nevedia totiž, že starnú práve preto, že utekajú pred láskou.
Dieťaťu by som zhotovil krídla, ale dal by som mu ich, až keď sa naučí lietať samostatne. Ľuďom v pokročilom veku by som pripomenul, že smrť neprichádza so samotou a opustením. Toľko vecí som sa od Vás naučil, ľudia.
Naučil som sa, že všetci chcú žiť na vrcholku hory, ale zabúdajú na to, že naozajstné šťastie sa skrýva v spôsobe, akým vystupujeme do výšok. Naučil som sa, že keď novorodenec prvýkrát svojou malou dlaňou chytí palec svojho otca, drží ho už navždy.
Naučil som sa, že človek môže pozerať na druhého zhora iba vtedy, keď mu chce pomôcť vstať. Je toľko vecí, ktoré by som sa od Vás mohol naučiť. V skutočnosti sa mi však neveľmi zídu keď ma vložia do truhly a nebudem už žiť.
Hovor vždy, čo cítiš, rob o čom premýšľaš. Keby som vedel, že ťa dnes poslednýkrát uvidím v spánku, silne by som ťa objal. Modlil by som sa k Pánovi, aby mi dovolil byť Tvojím anjelom strážnym. Keby som vedel, že sú to posledné minúty, čo Ťa vidím, povedal by som Ti – MILUJEM ŤA, a nepredpokladal by som ľahkomyselne, že predsa o tom vieš.
Vždy je nejaké ráno a život nám dáva možnosť urobiť nejaký dobrý skutok, ale pokiaľ sa mýlim a dnešok je všetkým,  čo mi ostáva chcel by som Ti povedať,  ako veľmi, veľmi Ťa milujem a  zašepkať, že na Teba nikdy nezabudnem.
Nik z nás – ani mladý ani starý nemá záruku na ďalší úsvit rána. Možno dnes posledný krát pozeráš na tých, ktorých miluješ, preto sa nezdržuj a urob to dnes, pretože ak sa nedočkáš rán,  budeš ľutovať deň, v ktorom si nemal čas na jeden úsmev, na jeden bozk, že si bol príliš zaujatý na to, aby si Tvojím splnil posledné želanie.
Buď vždy nablízku tým, ktorých miluješ a buď na nich dobrý. Nájdi si čas, aby si im povedal: ako je mi ťažko, prepáč, prosím, ďakujem a všetky láskavé slová aké len poznáš.
Nikto si Ťa nebude pamätať za Tvoje, čo ako krásne a ušľachtilé ale skryté myšlienky. Preto pros Pána o silu a milosť, aby si ich mohol vyjadriť. Dokáž svojím priateľom a blízkym, ako sú veľmi potrební. Tieto slová adresuj komu chceš. Pokiaľ to neurobíš dnes, ráno bude také isté ako včera." Koniec citátu.
Na záver už len jedna veta: Keď šťastného človeka hodia do mora – vypláva na breh s rybou v ústach.
Bolo by mi ľúto, keby tento list zapadol prachom – veľmi sa mi páčil.