Blog Jaroslava Poturnaja: Lodenica 3.deň

"Ráno idem do práce, každú chvíľu prší, je chladno, choď si radšej sám,“ hovorí. Nahádžem veci do auta a vyrážam z Vrbového. Parkovisko je samé blato a ešte plnšie ako včera. O 19.45 som už na Corgoň Aréne. Práve vystupuje skupina Bukasový masív. Moderuje líder Slniečka Peter Remiš. Imro Dugovič, textár a hlavný spevák Bukasového masívu má všetky texty humorne ladené. Jeho svojský humor zabáva celú Lodenicu, je totiž aj jedným z moderátorov festivalu. Môžeme si vypočuť hity: Keď ťa zub bolí, Lítam s táčkama, Keď nám Rusi vypnú ropu a do slnečnej Kuby nás prenesie so svojou skupinkou v pesničke Havana. Skvelá zábava – ešte trochu spŕchne, ale nevadí. Veľký potlesk, a už sa pripravuje veľká dáma českého šansónu a country Lenka Filipová. Sprevádza ju gitarista Marek Linhart a na  írsku harfu Ír Shon Bay. Celá Lodenica zatajuje dych a počúva vyznania tejto sympatickej dámy. Na úvod  je to  Čiastočné zatmení srdca. Potom ide  írska pesnička Bacardi Přítel, Kup mi den, Možná, Mosty(spomienka na speváka v muzikantskom nebi Karla Zicha)…
Na záver veľký aplauz a prídavok Zamilovaná. Diváci len horko-ťažko pustia milú Lenku z pódia.
Po krátkom ladení je tu skupina Bokomara. Hrajú celkom slušný folk.
Táto skupina nás pripravila na cimbalovú muziku Miroslava Potfaja, ktorá vystupovala po nich. Mňa osobne dostali dve ich skladby – Montyho  Čardáš a Rumunský slávik. Neopísateľné.
A už je tu Vlasta Redl – multiinštrumentalista i tvorca zvučky Lodenice. Predvedie sa vlastnou inštrumentálkou, ktorú ukončí peknými bicími. Má tu aj hosťa, Svíťu, ktorý hrá prekrásne na fujaru pesničku Nízke Tatry. Tak som sa započúval, že ostatné názvy mi unikli. Veľký potlesk, prídavok a opäť veľký potlesk.
Všetci nedočkavo  čakajú na vyvrcholenie Lodenice – skupinu  Čechomor (moravská). Je to veľká skupina, čo sa týka do počtu členov, ale aj kvality hudby. Ozvučenie nástrojov im trvá trochu dlhšie. Niektorí diváci sa vzhľadom na to, že už je 01.00 v noci a začína byť chladno vzdávajú a odchádzajú. Tí, čo zostali však
nakoniec neľutujú. Čechomor hrá ľudové pesničky, ale tak úderne, že to človeka až mrazí. Počúvať a vidieť ich naživo je nezabudnuteľný zážitok. Ten zážitok sa nedá preniesť. Tak len názvy pesničiek hovoriace za všetko: Cožpak těm Závickým pěkne vyhrávajú, Na Vsetíne tam je lúka, Zdálo se mi zdálo, Stojí hruška v šírem poli, Slnečko zachodí za Janovu horu, Dole u včelína. Prídavok V brezovej hore – Čechomor ďakuje a posledný krát sa ukláňa. Celá Lodenica zase ďakuje Čechomoru. Na záver už len predstavenie obetavých ľudí, ktorí Lodenicu organizujú. Patrí im veľká vďaka aj odo mňa.
Na cestu domov mi hrá zvučka Lodenice – krásna hudba od Vlastu Redla. Už sa teraz teším na Lodenicu 2010.
P.S.: Kedysi sa chodievalo do českej Plzne na folk a country festival Porta. Mne sa teraz zdá, ako keby sa Porta presunula do Piešťan na Lodenicu.
VEĽA ŠŤASTIA LODENICA.