Slovenské osobnosti medicíny vo svete: 20. storočie (18)

Viktor BIALIK
* 1. 3. 1942 Levoča – lekár, ortopéd
Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave ukončil v roku 1965. V roku 1968 emigroval do Izraela. Kvalifikačnú atestáciu z odboru ortopédie vykonal v roku 1974. V roku 1999 obhájil hodnosť PhD na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a o rok neskôr bol menovaný za docenta Lekárskej fakulty Univerzity Komenského.
Jeho kariéra začala na Ústave súdneho lekárstva v Bratislave ako odborného asistenta v rokoch 1966-1968. Od roku 1990 až po penziu (1. 12. 2008) bol vedúcim kliniky detskej ortopédie na lekárskom stredisku (t.j. v štátnej nemocnici) Rambam v Haife. Vo vedecko-pedagogickej kariére pokračoval na Lekárskej fakulte Inštitútu technológie – Technion, Haifa v Izraeli, kde sa postupne stal z odborného asistenta profesorom ortopédie v roku 1995.
Ďalej dosiahol hodnosť hosťujúceho profesora na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského a na Ortopedickej klinike v Bratislave či iných významných pracoviskách v Európe a Spojených štátoch amerických. V rámci výskumu v oblasti ortopédie sa venoval vývoju vyšetrovania a liečby porúch bedrového kĺbu u detí. Vo vedeckej práci sa sústredil na najmä na odbor pediatrickej ortopédie, špeciálne na problematiku porúch bedrového kĺbu, jeho diagnostiku a liečbu, ale aj dôsledkov tzv. detskej mozgovej obrny a iných.

Od roku 1990 do 1992 bol členom medzinárodného výboru Európskej detskej ortopedickej spoločnosti a rokoch 1995-1998 jej generálnym tajomníkom. Je čestným členom významných ortopedických spoločností (Slovenská ortopedická spoločnosť, Česká ortopedická spoločnosť, Maďarská ortopedická spoločnosť, Európska Detská ortopedická spoločnosť) a členom Americkej detskej ortopedickej spoločnosti a Medzinárodnej spoločnosti pre sonografiu. Je autorom desiatok publikácií a účastníkom prestížnych medzinárodných ortopedických konferencií. Na viaceré z nich bol pozvaný ako prednášateľ. Patrí medzí významných, medzinárodne uznávaných ortopédov.

Pavol HRDINA


* 1929, † 2005-lekár
Medicínu vyštudoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1964 sa stal kandidátom vied na Karlovej univerzite v Prahe a v roku 1968 získal titul profesora na UK v Bratislave. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 emigroval do Kanady, kde pôsobil na univerzite v Ottave na pozícii hosťujúceho vedeckého pracovníka.
Postupne sa stal riadnym členom fakulty a jeho kariéra rýchlo postupovala dosiahnutím hodnosti univerzitného profesora. V roku 1995 vzhľadom k jeho početným aktivitám a rešpektu vo vedeckej komunite dosiahol hodnosť emeritného profesora. Prof. P. Hrdina bol úspešný pedagóg a vedecký pracovník. Jeho prednášky boli na vysokej úrovni ako u študentov medicíny, tak u lekárov, doktorandov a vedeckých pracovníkov.
Jeho akademické úspechy spočívali aj v opakovaných pozvaniach ku prezentácii prednášok. Publikácie, ktorých bol autorom, sa týkali hlavne problematiky neuropsychofarmakológie. Výskumná činnosť sa sústredila na sledovanie problémov mozgových funkcií a mentálneho zdravia. Významný podiel jeho vedeckej práce bol identifikáciou génu vo vzťahu k suicídiu (samovražde). Celkovo publikoval okolo 250 prác, viac ako 110 z toho bolo originálnych. Bol nositeľom mnohých medzinárodných a národných ocenení za jeho výskumnú prácu.
V roku 1994 mu bolo udelené ocenenie Dewan Award z nadácie Mentálneho zdravia v štáte Ontario. Významné je aj ocenenie CCNP (Canadian Colege of Neuropsychopharmacology) za jeho vynikajúcu vedeckú činnosť v oblasti neuropsychofarmakológie v Kanade a vo svete. Z ďalších úspechov sa v rokoch 1990-2000 podieľal ako koeditor na tvorbe časopisu Journal of Psychiatry & Neuroscience, zároveň bol dlhé roky aj koeditorom Canadian Journal of Physiology and Pharmaco-logy. V jeho prípade ide o vynikajúcu vedecko-pedagogickú osobnosť v oblasti farmakológie.
Text z pripravovanej publikácie: PhDr. P. Vítek, prof. J. Rovenský: Slovenské osobnosti medicíny vo svete.