Blog Petra Remiša: Prestaň žrať!
Poznáte tú križovatku: Stojíte na červenú a vidíte, ako sa snaživci v spinning centre snažia zbaviť kalórií. Uprostred je taký silnejší chlapík v prepotenom tričku a usilovne vrtí nohami na stacionárnom bicykli. Ten chlapík som ja.
Raz išiel okolo nejaký mudrlant na škodovke a začal si zo mňa uťahovať. „Héééj, ty tam! Prestaň radšej žrať!“, vykrikoval spoza volantu. Úprimne povedané, dobre ma vytočil. Ale prebudil vo mne červíka pochybnosti.
Baví ma to vôbec? Nie som náhodou už alergický na spinning?
Odvtedy ma prepadali samé existencionálne otázky. Má šport zmysel v čase krízy? Nemohol by som si miesto toho prečítať niečo intelektuálne? Napríklad najnovší román Táni Keleovej-Vasilkovej? A vôbec: Nie je po päťdesiatke dôležitejšia vnútorná krása?
Objednal som sa s týmto problémom aj ku psychológovi. Bol to plešatec, smrdel potom a počas terapie sa neustále napchával búrskymi orieškami. Šupy vypľúval na podlahu. Dal mi rady, ktoré nestáli za fajku močky.
Napriek tomu som šiel z terapie plný inšpirácie. Teraz som späť na spinningu, v teplákoch mám v pohotovosti miešok búrskych orieškov. Plán je jednoduchý: Keď sa tu zase objaví ten mudrlant na škodovke, hodím mu ich cez okno.
Budeme na tom potom podobne: On plné zuby arašidov, ja plné zuby spinningu.
Len sa modlím, aby mal na ne aj alergiu.
