Bývalý reprezentant v „sálovke“ šéfuje futbalistom PFK

Napriek tomu sa rozhodol prijať funkciu prezidenta v PFK Piešťany. O tom i o ďalších témach je náš rozhovor.

Prečo práve PFK Piešťany?

– Do 18 rokov som futbal hrával v Piešťanoch, až potom som odišiel do mužstiev z okolitých obcí. Hrával som napríklad za Trebatice, Hornú Stredu i Moravany. Práve tam som utrpel zranenie, ktoré mi neumožnilo hrať ďalej futbal naplno. Potom prišla ponuka od súčasných futbalovo zanietených funkcionárov PFK. Ešte predtým sme si však povedali, aké sú moje a ich predstavy o fungovaní klubu. Keďže sme sa názorovo zhodli, ich ponuku som prijal.

Už dlhší čas ste hrávali mimo Piešťan. Nešli ste do neznámeho prostredia?

– Nie, pretože sa poznám aj s viacerými ľuďmi, ktorí okolo futbalu v Piešťanoch robia.

Za posledných pár rokov sa v tomto športe v Piešťanoch zmenilo veľa k lepšiemu. Pribudlo ihrisko s umelou trávou i osvetlením, čosi sa už vylepšilo aj na samotnom štadióne i v materiálnom zabezpečení klubu. Budete v zmenách pokračovať?

– Samozrejme, nachystali sme koncepciu rozvoja samotného areálu i celého futbalového klubu. Koncepcia futbalu je krátkodobá – tak v horizonte troch rokov, no koncepcia rozvoja celého areálu je dlhodobejší proces – odhadujem to na päť až sedem rokov.

Čo všetko bude dovtedy treba urobiť?

– Všetko bude závisieť od toho, ako sa nám podarí dať veci do poriadku po legislatívnej stránke. Potom musíme osloviť sponzorov, bez pomoci ktorých by sme náš plán sotva mohli zrealizovať. Plánujeme aj automatické zavlažovanie oboch ihrísk, takisto chceme vybudovať detské ihrisko, aby sa tu mlaď mohla vyšantiť.

Na štadióne sa už začalo s modernizáciou priestorov. Zatiaľ nimi prešli kabíny rozhodcov, sekretariát klubu a vstupný vestibul. Čo bude nasledovať ďalej?

– Musíme zmodernizovať šatne a sociálne zariadenia, aby sme sa nemuseli hanbiť pozvať k nám zahraničné kluby, a to nielen futbalové. Samozrejmosťou je aj vybudovanie zázemia v podobe wellness, posilňovne. Chceli by sme tu zaviesť jednu novinku – diagnostické centrum. V ňom by sme sa trochu venovali aj športovej medicíne.

Spomínali ste automatické zavlažovanie ihrísk, no neuvažuje sa aj o vyhrievanom trávniku, ktorý je v zahraniční už takmer bežný…

– Je to finančne dosť náročná záležitosť. V dlhodobom zámere možno budeme uvažovať aj nad tým, no v dnešnej situácii nás nepustia finančné možnosti. V prvom rade musíme mať taký rozpočet, ktorý nám zabezpečí bezproblémový chod klubu. Ak získame aj viac prostriedkov, potom sa budeme môcť pustiť aj do ďalších investičných akcií. V najbližších rokoch to však neprichádza do úvahy.

Spomínali ste, že v rekonštrukcii štadióna budete pokračovať. Koľko peňazí na to plánujete v tomto roku preinvestovať?

– Tento rok sa už prehupol do svojej poslednej tretiny, takže už toho veľa nepreinvestujeme. Pre porovnanie, len rekonštrukcia polievania nás bude stáť desaťtisíc eur.

V areáli futbalového ihriska je ešte dostatok priestorov na to, aby sa dal zmysluplne využiť…

– To je pravda. Práve to rieši koncepcia rozvoja celého športového areálu. Najskôr musíme osloviť kompetentných, aby sa s našimi zámermi oboznámili, až potom by sme chceli celý projekt ukázať verejnosti.

Môžete prezradiť, s čím všetkým sa tam ráta?

– Uvažuje sa v ňom aj s menšími športoviskami, napríklad pre mestskú minifutbalovú ligu, arénu pre volejbal a plážový volejbal a rozmýšľame aj o krytej hale, v ktorej by dostali okrem futbalistov priestor aj hádzanári, basketbalisti či volejbalisti.

Futbalový štadión však stále patrí mestu. Neuvažovali ste o vzatí si ho do prenájmu na dlhší čas?

– Čakajú nás rokovania s vedením mesta, až po nich budeme múdrejší.

V minulosti sa o vstup do PFK zaujímal aj škótsky veľkoklub Celtic Glasgow.
Rokovania napokon stroskotali práve na tom, že štadión patril mestu a nie klubu…

– Štadión síce máme len v prenájme, ale to neznamená, že sa nemôžeme uchádzať o dotácie. Všetko je však postavené na financiách. Tie možno získať nielen z dotácií, ale i zo sponzorských príspevkov alebo od súkromných investorov.

Doteraz sme nehovorili o samotnej športovej stránke klubu. Koľko máte družstiev v súťažiach?

– Momentálne máme jedenásť mládežníckych družstiev a mužstvo seniorov. Seniori, starší a mladší dorastenci hrajú v tretej lige, starší a mladší žiaci v druhej. Tretiaci, štvrtáci a piataci hrajú v najvyššej slovenskej súťaži, aj keď tá je rozdelená do skupín podľa jednotlivých regiónov, tri družstvá najmladších žiakov hrajú turnajovým spôsobom dvakrát mesačne po celom regióne. Jedenástym družstvom je miešané, v ktorom hrajú spolu chlapci aj dievčatá.

Ako je to s trénermi. Máte dostatok kvalitných trénerov?

– Myslím si, že áno. Aj vďaka finančnej podpore našich sponzorov majú mládežnícke družstvá vytvorené dobré podmienky pre svoju činnosť. V klube máme jednotnú tréningovú metodiku, chlapci majú k dispozícii potrebné materiálne vybavenie i schopných trénerov. To však platí aj o seniorskom „áčku". Šéftrénerom mládeže je Pavol Bartoš, ktorý koordinuje činnosť ostatných mládežníckych trénerov.

Počas aktívnej hráčskej kariéry ste boli nielen výborným futbalistom, ale aj slovenským reprezentantom v sálovom futbale. Len zranenie, ktoré ste utrpeli dva týždne pred odletom, vás v roku 2000 pripravilo o štart na majstrovstvách sveta v Bolívii. Myslíte si, že sálový futbal je prínosom aj pre klasických futbalistov?

– Samozrejme, „sálovka" sa hrá na oveľa menšom ihrisku, na ktorom sa treba presadiť technickou hrou. To je vhodná forma na cibrenie techniky v zimných mesiacoch, hlavne u najmenších futbalistov.