Piešťanskí stavitelia: Jaroslav Vítek

Prezídium Spolku architektov Slovenska udelilo v roku 2008 Ing. arch. Jaroslavovi Vítekovi prestížnu Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo v oblasti architektúry. Pri odovzdávaní ju v Zrkadlovej sále bratislavského Primaciálneho paláca 27. novembra 2008 preberala jeho manželka – oslávenec už nebol medzi živými.
Autor početných objektov i komplexov objektov potravinárskeho priemyslu v Egypte, Kambodži, Barme, Indonézii, Pakistane a veľkolepých kúpeľných budov v Lúčkach, Brusne, Turčianskych Tepliciach (i inde), „neuveriteľne skromný a pracovitý architekt, ktorý ako skutočný .robotník‘ architektúry zanechal za sebou dielo, ktoré nesporne patrí k tomu najlepšiemu v slovenskej architektúre 20. storočia" (tak ho v nekrológu ocenil architekt P. Brtko), upriamil svoju pozornosť i na Piešťany. V rozmedzí rokov 1974 – 1992 sa s kratšími prestávkami venoval problematike, ktorú vo svojich spomienkach zahrnul pod nadpis „Dostavba hotela Slovan v mestskej časti Piešťany".
Vynaložená námaha sa však minula s cieľom, a hoci nebol ani prvý a tobôž jediný, koho postihol podobný údel, v zaznamenaných spomienkach sa vyjadroval o nadobudnutých skúsenostiach s neskrývanou horkosťou: „Dlhoročné úsilie o záchranu objektu dostavbou balneoterapie a nových lôžok stroskotalo až po vydaní stavebného povolenia v roku 1991! (…) Najskôr bol koncept roky pripravený pre devízovo-návratný úver na spôsob výstavby na Kúpeľnom ostrove.
Ale v roku 1989 ministerstvo poverilo GR Slovakotermu i kúpele ako štátny podnik, aby zabezpečili investíciu spoločným podnikom so zahraničným investorom. Toto sa podarilo kúpeľom s rakúskym developerom…, čo vyvolalo… závisť… Za tohto stavu sme inovovali projekt na vyššiu úroveň včítane segregácie dopravy, a na ekonomické parametre financovateľnosti za účasti rakúskych expertov, takže investor mal k vydanému stavebnému povoleniu zabezpečený aj úver.
Koncepcia riešenia využila nábrežie pre orientáciu lôžok, priestor styku so Slovanom pre kuchyňu a orientáciu balneoterapie. Na sever do parku boli vysunuté kontrastné hmoty vnútorných bazénov so strešným otvoreným bazénom na vyplávanie. Toto všetko padlo intrigami a spolitizovaním, hoci odporcovia nemali žiadne financovanie, iba sľuby… Dnes je Slovan ešte väčšou… ruinou a Piešťany oň zrejme prídu. K tomuto výsledku sa dnes nik zo strojcov komplotu nehlási a neprizná!"
Len odborníci by dokázali posúdiť, či v prípade uskutočnenia navrhovaného riešenia by prínos prevážil nad stratou architektonicky významných penziónov Paula, Lívia, Riviéra, ale určite by sa zachránil Slovan a vznikli by i nové architektonické hodnoty. Skutočnosť je však taká, aká je.
Jaroslav Vítek sa narodil 20. októbra 1930 v Bratislave. Fakultu architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT v Bratislave navštevoval v rokoch 1950 -1955, roku 1978 obdržal za Liečebný ústav Choč v kúpeľoch Lúčky Cenu Zväzu slovenských architektov a o sedem rokov neskôr (1985) za Liečebný ústav Veľká Fatra v Turčianskych Tepliciach mu v Prahe pririekli Štátnu cenu za architektúru.
I z jeho trpkých, vyššie citovaných riadkov je zrejmé, že za úsilie venované záchrane Slovana sa mu nijaké uznanie nedostalo. Tento slušný človek, neúnavný, húževnatý architekt bol činný až do vyčerpania síl. Nedlho pred možnosťou osobne prevziať najvyššie ocenenie celoživotnej práce 18. septembra 2008 v Bratislave skonal. História pozná dosť posmrtne realizovaných diel, nuž a tak ani v jeho prípade stále nie je vylúčené, že raz sa projekty, ktorým neváhal venovať svoj čas i všetky sily, predsa len uskutočnia a on sa zaradí medzi naozajstných budovateľov Piešťan.