Blog Kamila Fana: Splav
Splav po Váhu je každoročným spestrením a myslím, že pre tých, ktorým je more ďaleko, alebo rečová bariéra je príliš veľká, môžem odporučiť túto atrakciu. Tento rok sa splav konal s jednou podstatnou zmenou.
Neplavili sme sa z Trenčína do Piešťan tak, ako predošlé letá, ale z Piešťan do Serede. Posádku dvoch laminátiek a troch nafukovačiek tvorila viac ako bizarná spoločnosť.
Učiteľ angličtiny, huslistka z Portugalska, miestny administratívny pracovník a pracovníčka, kameraman z STV, profesorka balneológie, floristka z Londýna, učiteľka jógy zo Španielska so svojou fenkou, archivár z atómovej elektrárne a ja.
Prvý deň sme si zobrali na paškál jazero Sĺňava. Z poverčivosti sme sa neodvážili obísť bufet Dino, v ktorom sme po mierne chaotickom pristátí zahájili splav. Preplávanie Sĺňavy sa ukázalo ako veľmi príjemné a dokonca sme stretli aj posledného žijúceho surfera.
Po prenesení lodí okolo priehrady do koryta Váhu, sa kolektív začal uceľovať a po prvých rumoch rečová bariéra ustúpila. Učiteľ angličtiny a huslistka z Portugalska zobrali naše putovanie od začiatku dosť naturálne a tvorili pulzujúce jadro našej spoločnosti, udávajúc tempo a švung počas celého splavu.
Najdôležitejšia vec pri splavovaní je úspornosť batožín a uvedomenie si, že čím menej odevu a jedla, tým viacej alkoholu sa vojde. Možno by sa to niekomu mohlo zdať pritiahnuté za vlasy, ale bez patričnej zásoby alkoholu nemá takýto splav sebemenší zmysel.
Výhodou tejto trasy je, že voda dostatočne prúdi a tým sa zníži potreba veslovania. V takejto situácii si spoločenstvo môže zraziť člny dohromady a oddávať sa roztopašným rozhovorom. Takýto spôsob plavby sa nazýva súlodenie.
Na utáborenie sú vhodné obidva brehy a to po celej trase až do Serede. Celá táto trasa obnáša dve nutné zastávky a jeden nebezpečný úsek. Z toho jedna je na brehu mesta Hlohovec a je to atraktívna krčma v štýle “ghotic metalu“, ktorú obísť by bolo neodpustiteľné.
Druhá zastávka je obec Siladice a do miestnej krčmy je to pätnásť minút pešo a tiež to stojí za to. Nebezpečný úsek pred Sereďou je plynovod, pod ktorým sa nachádza asi metrový spád.
Ak cestou náhodou stretnete vodáka, ktorý sa nápadne podobá na Karola Martikána a s istotou vám bude tvrdiť, že sa nemáte čoho obávať, tak najlepšie urobíte, keď ho umlátite veslami. My sme boli obozretní a šli si to obzrieť z brehu. A dobre sme urobili.
Toto neplatilo pre dvojicu, ktorú“Martikán“presvedčil a museli sme ich polomŕtvych ťahať z vody. Všetko dopadlo dobre a do Serede sme dorazili v pravý čas.
Odvoz sme mali vopred zabezpečený a kým po nás prišli, udomácnili sme sa v miestnom bufete. Touto cestou chcem poďakovať našim prepravcom, pretože mali väčší problém naložiť potácajúce sa telá ako člny. Vďaka vám.
