Piešťanskí stavitelia: JURAJ ŠVANIGA

Maliar Janko Alexy sníval o piešťanskej umeleckej kolónii, jeho kolega Ľudo Fulla aspoň o vlastnej galérii v Piešťanoch, astronóm Milan Antal o hvezdárni povyše Červenej veže nad Piešťanmi a pred ním ktosi iný dokonca o rozsiahlej výstavbe „Monte Banka". Azda najznámejší z mnohých zostal sen o príkladnej záhradnej štvrti Floreat. Všetky tieto sny transponovali do podoby projektov školení architekti. Na vizualizáciu Antalovho sna o astronomickej pozorovateľni sa dal roku 1970 zjednať profesionál rovno z bratislavského Stavoprojektu: Ing. arch. Juraj Švaniga. Nádej snívajúceho bola nemalá; aj miesto, kde mal objekt stáť sa určilo, aj obrázky sa vyhotovili, ale hvezdáreň medzi Červenou vežou a Vilou Bakchus nestojí.
Vďaka Antalovmu trpezlivému objaviteľskému pozorovaniu oblohy a láske k mestu jeho srdca, vesmírny priestor brázdi asteroid, ktorému dal meno Piešťany; reklama na sledovanie nočnej oblohy teda v Piešťanoch zaiste nechýbala a pozorovateľňa by bola preň vytvorila primerané podmienky. Nielen miestni obyvatelia, ale i kúpeľní hostia by za jasných nocí mali alternatívu, azda vítanú, voči obvyklým mimoliečebným príležitostiam na rozptýlenie. Nuž, ale rozptýlenie tohto druhu sa nekoná a predbežne nie je výhľad, že by sa malo konať v budúcnosti.
Juraj či Jiří Švaniga sa narodil 21. októbra 1924 v Boskoviciach v okrese Blansko na Morave. V rokoch 1945 – 1950 študoval architektúru na Vysokej škole technickej v Brne, ale už v auguste 1949, vyše pol roka pred úspešným absolvovaním, nastúpil ako riadny zamestnanec do formujúceho sa bratislavského Stavoprojektu. V
bilancii architektonických návrhov, ktoré v Stavoprojekte za bezmála tridsať rokov vyhotovil (vo vlastnom životopise spomína účasť na viac ako sto projektoch), vzbudzujú najväčšiu pozornosť najmä školy a internáty, postavené vo viacerých slovenských mestách a obciach. Napríklad v Trnave sa podieľal na vyhotovovaní návrhu na komplex Pedagogickej fakulty UK s internátom.
Piešťany nepatrili k centrám jeho činnosti, ale neboli ani celkom mimo. Už roku 1961 spolupracoval na napokon neuskutočnenom návrhu na Strednú poľnohospodársku technickú školu, v roku 1972 sa podieľal ako spoluautor na štúdii športovej haly (nerealizovaná) a v roku 1974 sa v Piešťanoch uskutočnil jeho návrh na tenisový areál; zámer poveriť ho vypracovaním návrhu na hvezdáreň zrejme nebol bezdôvodný. Akokoľvek, úloha navrhnúť astronomickú pozorovateľňu bola i v jeho širokom tematickom zábere výnimočná, ojedinelá a teda, práve pre tieto okolnosti, azda i príťažlivá. Z vypracovanej štúdie sa čosi zachovalo, ale sen zostal naďalej iba snom. Keby sa bol materializoval, Piešťany by mali o jednu užitočnú atraktivitu viac.
Architekt Švaniga zosnul 28. augusta 1988 v Bratislave. Nešťastné okolnosti skonu zaznamenal jeho syn: „Zomrel na infarkt. Infarkt dostal cez víkend, keď stál na rebríku a natieral strechu na chate. Všetci zdravotníci hľadali následky úrazu, ale keď zistili, že príčinou pádu z rebríka bol infarkt, bol už… tak dlho v bezvedomí, že sa z toho nedostal." Nebohý bol jedným z poslednej veľkej vlny českých architektov prichádzajúcich na Slovensko, aby tu pracovali (boli v nej i prinajmenej traja jeho spolužiaci), ktorí napokon splynuli s prostredím – sám začal používať slovenskú podobu svojho krstného mena – a zložili tu i svoje kosti. Jeho podiel na budovaní Piešťan je síce, čo do objemu vo výsledku skromný, ale práve účasťou na zriedkavo sa objavujúcom zámere vybudovať hvezdáreň, nie zanedbateľný. Zachovaný grafický materiál dokazuje, že dobrá snaha mu nechýbala.
Možno nebude od veci pripomenúť, že vidina hvezdárne mala pokračovanie. Skutočnosť, že sa výstavba Švanigovej verzie nerealizovala, ešte neznamenala, že sa budovateľská iniciatíva už definitívne minula s cieľom. Húževnatého Milana Antala počiatočný neúspech hneď tak neodradil, premysleného predsavzatia sa nevzdával. Až krach ďalšieho, skromnejšieho a aj autorsky ináč zabezpečeného pokusu spôsobil, že sa sen o piešťanskej hvezdárni nadobro rozplynul.