Návšteva kardinála postavila celé mesto na nohy

V predvojnovom období táto návšteva vzbudila veľký ohlas a obrazne povedané postavila celé mesto na nohy.
Kto bol kardinál Kašpar? Kardinál Karel Kašpar (1870-1941) sa narodil 16. mája 1870 v Mirošove v Česku. Po kňazskej vysviacke pôsobil ako špirituál a od roku 1907 ako kanonik metropolitnej kapituly v Prahe. V roku 1920 sa stal pomocným a v roku 1921 sídelným biskupom v Hradci Králové. Už ako kňaz a neskôr ako biskup mal povesť vynikajúceho znalca cirkevného práva a liturgiky, pričom v tejto oblasti publikoval množstvo článkov a vydal viacero kníh. Dňa 22. októbra 1931 bol Svätým Otcom vymenovaný za pražského arcibiskupa. Následne za svoju horlivú dušpastiersku prácu bol pražský arcibiskup Kašpar 16. decembra 1935 vymenovaný za kardinála. Zomrel 21. apríla 1941 v Prahe a bol pochovaný v Katedrále sv. Víta na Hradčanoch. Jeho nástupcom na arcibiskupskom stolci sa stal Jozef Beran.
Po jeho inštalácii za kardinála ho slovenskí biskupi pozvali na návštevu východnej časti Československa. A tak sa 4. júla vydal na okružnú cestu Slovenskom a Podkarpatskou Rusou. O tejto jeho ceste bola v češtine vydaná publikácia Dr. Josefa Pluhařa: J.E. Kardinál Dr. Karel Kašpar na Slovensku a Podkarpatské Rusi, Praha, 1936. Jeho kroky viedli cez starodávny Velehrad najprv do Bratislavy, aby cez Trnavu zavítal do Piešťan. Autor spomínanej publikácie Dr. Jozef Pluhař uviedol časť o návšteve Piešťan v pondelok 6. júla 1936 nadpisom Srdečné uvítaní v lázních Piešťanech a popísal ju nasledovne:
„Z Trnavy viedla cesta toho dňa odpoludnia do kúpeľov Piešťany, kam kardinál dorazil pred šiestou hodinou večernou. Pred kúpeľnou kaplnkou pri novom piešťanskom moste, na mieste bohato vyzdobenom kobercami a kvetinami, očakávalo kardinála miestne duchovenstvo, školské deti, mládež v trnavských a piešťanských krojoch a tisícový zástup obyvateľstva. Pri kardinálovom príchode sa rozozvučali fanfáry kúpeľného orchestra. Pred vchodom do kaplnky pozdravil kardinála okresný náčelník Vojtech Skyčák, za mesto námestník starostu Loubal a starosta – miestny farár Šindelár. Ďalej sa dostavila delegácia nitrianskeho biskupstva, Dr. Škrábik, profesor Formánek a profesor Boleček. Dievča v kroji podalo kardinálovi kyticu. Pozdravný prejav tejto dievčiny bol trocha dlhší a kardinál usmievajúc sa potom pri ďakovaní povedal: „Pekne si to, dievčatko, hovorilo, ale druhýkrát nech ti to nenapíšu tak dlhé," čo prítomných pobavilo. Po krátkej pobožnosti, kde udelil kardinál požehnanie, bol mu predstavený riaditeľ kúpeľov Emerich Winter, ktorý pozval kardinála a jeho doprovod na prehliadku Thermia Palace Hotelu a piešťanských kúpeľov. V Thermia Palace Hoteli podal riaditeľ Winter malé občerstvenie, po ktorom sa kardinál odobral na prehliadku kúpeľného parku a kúpeľného zariadenia. Po celej tejto ceste od Thermia Palace, pri ktorom J. Eminencia obdivoval krásy piešťanského parku, prišlo ku kardinálovi veľké množstvo ľudí, zvlášť nemocní hostia, a to ako Česi, Slováci, Nemci, Maďari, tak i rôzni cudzinci, ktorí požiadali kardinála, aby im udelil svoje požehnanie. Kardinálova prítomnosť v kúpeľoch Piešťany, najmä jeho rozhovory s nemocnými a požehnanie, ktoré dal každému osobne, vzbudilo taký rozruch, že riaditeľ Winter obdržal od kúpeľných hostí viacero žiadostí, aby kardinál D r. Kašpar, ak to bude možné, na spiatočnej ceste zo Slovenska aspoň na chvíľu opäť do Piešťan zavítal.
Tlmočil som (Dr. Pluhař – pozn. autora) kardinálovi Kašparovi túto žiadosť riaditeľa Wintera. J. E. kardinál by iste tak veľmi rád urobil, ale, bohužiaľ, program jeho cesty na Slovensku a Podkarpatskej Rusi bol tak preplnený povinnosťami, že neostala mu ani chvíľa, aby sa tu mohol pri spiatočnej ceste zastaviť. J.E. kardinál Dr. Kašpar, ktorý bol po prvýkrát v Piešťanoch, vyslovil sa o celkovom dojme z týchto kúpeľov veľmi pochvalne. V Piešťanoch sa ihneď pri príjazde k nám hlásil fotoreportér Československej tlačovej kancelárie v Prahe, profesor Prykner, ktorý bol práve vtedy tu úradne prítomný, aby potom odcestoval s naším sprievodom na Slovensko a Podkarpatskú Rus. Na tejto ceste zachytil, ako mi po skončení cesty povedal, asi dvetisíc záberov. (…)
Pobyt v Piešťanoch nám urobil škrt cez rozpočet, pokiaľ ide o príchod do Nitry. Mali sme tam prísť o 19. hodine a v tej dobe sme ešte boli v Piešťanoch. A tak do staroslávnej Nitry sme vchádzali až okolo ôsmej večer, čím sme spôsobili veľký zármutok fotografom a filmárom, ktorí sa dostavili, pretože už nebolo možné zhotoviť žiadnu poriadnu snímku. Zato film z Bratislavy a Trnavy sa veľmi podaril a bol tiež premietaný v celom rade biografov v Československu. Tento film zachytáva ukážku masového privítania a nadšenia, ktoré bolo pri príjazde kardinála do Bratislavy a Trnavy, a zároveň je tiež svedkom milej a láskavej tváre J. Eminencie, jeho lásky k všetkým zhromaždeným, ktorej sa dostalo pri celej jeho triumfálnej ceste takej odozvy…"
Tak sa skončila zastávka kardinála Kašpara v „lázních Piešťanech", na čo pokračoval na svojej ceste smerom na východ. Ako poďakovanie poslal všetkým biskupom list, kde okrem iného napísal: „…Byly to dni, které se vryly hluboko do mého srdce a na něž co živ nezapomenu … Porozuměl jsem Vaší duši zcela oddané Pánu Bohu …na celé mé milé Slovensko … svolávám nejhojnější požehnání Boží."
(Táto cenná publikácia o ceste kardinála Kašpara, podľa ktorej sme pripravili tento článok, sa zachovala u dlhoročnej piešťanskej učiteľky pani Eleny Lutterovej, ktorá zomrela v decembri minulého roku a pred rokom ju darovala autorovi.)