Salsa je zvodná aj cnostná zároveň
„Odkedy tancujem salsu, mám oveľa väčšiu radosť zo života,“ priznal sa nám piešťanský hasič Robo Dekan. Nielen on, ale aj ďalší Piešťanci privítali iniciatívu manželov Petra a Andrey Horváthovcov.
Do nášho mesta doviedli profesionálnych učiteľov kubánskej salsy – Katku a jej priateľa, Brazílčana Raphaela z tanečného centra Casa Afro-Latina. Andrea s Petrom zariadili, aby sa tento tanec za rok, čo ho vyučujú, dostal niekoľkým veselým a dynamickým stvoreniam až pod kožu. Kubánska salsa je tanec nie veľmi náročný na technické prevedenie a naučí sa ju vraj každý. Jednoduché prvky teda zvládnu možno aj tí, čo naposledy tancovali kolo-kolo mlýnske. Salsa je o radosti z pohybu, o zábave, priateľstvách, nových rozmeroch života i otvorení sa svetu a ľuďom.
V tanečnom kole salsy lietajú ženy z náruče jedného muža do náruče druhého a nemusia mať obavy o svoju povesť. Je zvodná i cnostná zároveň. Ženy sa pri nej jemne usmievajú, muži sa nalaďujú na ich vlnovú dĺžku a prijímajú signály, ktoré aj bez slov hovoria – vnímaj len rytmus hudby, dotyky mojich bokov a rúk. Kubánci to vedia už dávno. Hudbu nepočúvajú, ale preciťujú, salsu netancujú, ale prežívajú. Ak prijmete tento tanec do svojho života, v kruhu tanečníkov salsa párty sa zabavíte možno lepšie a kultúrnejšie ako na akomkoľvek žúre.
Tanec, čo otvára svet – kto ho vie, je doma všade
Stretli sme sa iba raz a už mi bola sympatická – učiteľka salsy – Katka Pálková. Táto svetlovlasá modrooká dievčina prišla aj so svojím ako uhoľ tmavým priateľom Raphaelom z Brazílie v utorok na pravidelnú hodinu tanca. Kým energiou sršiaci Raphael vysvetľoval a predvádzal nový tanečný prvok, ktorý mi trochu pripomínal škrtenie partnerky, Katka sa iba smiala a uisťovala ma, že všetky dievčatá to prepletanie rúk prežijú.
Kde ste privoňali k salse?
– Naučila som sa ju v Bratislave v podobných kurzoch, aký poriadame tu v Piešťanoch. Potom som sa v nej zdokonaľovala na rôznych kongresoch v Európe. Salsa ma doviedla až do Južnej Ameriky. Tancovala som ju v Ekvádore aj v Brazílii. V krajine karnevalov a piatkových tančiarní som sa zoznámila s Raphaelom. Prišiel so mnou na Slovensko a okrem jazyku musel zvládnuť aj sklamanie z toho, že v našej krajine sú ľudia akísi príliš vážni a že sa zabudli zabávať. Ono to bude dané asi klímou, kde je viac slnka, je aj viac úsmevu, dobrej nálady a tanca. Našťastie, v lete je tu omnoho veselšie.
V Piešťanoch vyučujete kubánsku salsu, prečo?
– Tento tanec pochádza z Kuby, ale vyvinul sa do rôznych štýlov a každý z nich je niečím špecifický. Kubánska salsa ma očarila svojou energiou a dynamikou. Vyznačuje sa prirodzenosťou a nemá zložité figúry.
Ako sa volal ten prepletaný prvok, čo pripomínal škrtenie?
– Má meno Sombrero – čiže klobúk. Názvy sú kubánske – ďalší sa volá Dileke, iný Setenta a Dalcero. Salsa, ktorú tu dnes učíme, sa tancuje v kruhu vo dvojiciach. Kruh sa nazýva rueda. V nej si partneri striedajú partnerky. Pri salse zažijete veľa zábavy a o to tu ide – oddýchnuť si po náročnom týždni plnom chaosu a šibeničných termínov v práci i v škole.
Kde všade na Slovensku sa salsa tancuje?
– Salsa párty sú zvyčajne vo väčších mestách ako je Bratislava, Žilina, Košice a Banská Bystrica. Salsa párty, alebo latino párty môže navštíviť každý, kto tanec ovláda. Na takúto zábavu sa dá ísť aj „singl". Jednoducho vojdete do ruedy a ona vás prijme a aj v neznámej spoločnosti si nájdete priateľov. Aj preto tento tanec otvára dvere do celého sveta. Na salsa párty znie hudba od večera do rána. Nie sú tu žiadne prestávky ako na klasických slovenských zábavách. Zvláštne na tom je i to, že aj napriek pomerne slušným fyzickým výkonom sa pri salse len tak rýchlo neunavíte. Možno preto, že je tam kopec radosti a energie z dobre naladených ľudí.
Všimla som si, že dievčatá tancujú v rifliach. Myslela som si, že k latino tancom patria vejúce sukne…
– Nemáme žiadne povinné predpisy na oblečenie. Každý z nás tancuje v tom, v čom sa cíti najpohodlnejšie. Dievčatá sú v tričkách, v rifliach, je to individuálne. Dokonca k salse si nemusia dámy obúvať ani topánky s vysokými opätkami. Musia sa iba naučiť pekne tancovať a hýbať bokmi, panvou a zadkom. Muži sa tu zasa naučia byť „mačo" – čiže frajeri.
Čo sa vám videlo spočiatku na salse najzložitejšie?
– Mne nič, ale jednu výhradu mám. My, Slovenky, sme dosť strnulé, také neženské. Až pri salse som odhalila, v čom spočíva čaro južaniek. Je to v ich čarovnom úsmeve, nenápadnej reči tela, zvodnosti pohľadu. Stačí iba, ak sa pozrú tým žiarivým pohľadom s privretými viečkami.
Spomínali ste, že ste boli aj v Brazílii. Zažili ste karnevalový sprievod? Ak áno, aké to bolo?
– Pre Brazílčanov je samba taká dôležitá ako život. A karneval – na ten sa každý Brazílčan pripravuje celý rok. Túži sa stať hviezdou v nádhernom trblietavom kostýme na sambodrome. Karneval i prípravu naň som zažila na vlastnej koži, a ak by som ho mala opísať, pokazila by som to slovami. To treba iba zažiť.