Po stopách bojov v Normandii po 65 rokoch (6)
Paľo Hajdušík dorazil do cieľa svojej cesty – na pláže v Normandii, kde sa v roku 1944 vylodili vojská spojencov, aby prekvapili nemeckú armádu a zasadili jej drvivý úder. V oblasti sa nachádza celý rad múzeí a nechýbali ani oslavy 65. výročia tejto udalosti. Cestovateľ Pavol alias Polo-X si prezrel všetky dostupné miesta.
11. deň
Najväčšie oslavy a ceremónie 65. výročia udalostí v Normandii sa odohrávali 7. júna. O tom, že to nebude môj najlepší deň, som nemal ani potuchy, aj keď mi čosi naznačovala prázdna diaľnica z Caen do Carentan. Bola uzavretá, hoci som žiadne zátarasy nezaregistroval. Vďaka môjmu omylu som sa do Carentan dostal veľmi rýchlo. V meste som hľadal stopy miest, kde americkí parašutisti pri nemeckom protiútoku a snahe opäť ovládnuť mesto bojovali proti ťažkej technike len s ručnými zbraňami. Opäť som sa zastavil v Múzeu mŕtveho muža, kde sa okrem autogramiády knihy jedného veterána tejto operácie konala aj ukážka života vojakov v dobovom tábore. Na programe boli tiež rôzne sprievodné akcie, takže sa križovatka stala na jeden deň centrom veľkého záujmu turistov aj historikov. Prostredie, počasie i ľudia boli veľmi príjemní, a len ťažko sa mi toto múzeum opúšťalo.
Moje ďalšie kroky potom znovu smerovali na pláž Utah a zvyšnú časť Omahy, ktorú som predchádzajúci deň vynechal. Mal som veľké šťastie, keďže v oblasti boli uzatvorené všetky cesty a i keď s problémami, nakoniec som sa na západnú, okrajovú časť pláže Omaha dostal. Bolo tam ďalšie múzeum venované tejto pláži a veteráni, ktorí sa s každým zanietencom radi podelili o svoje spomienky. V plnom prúde tu boli prípravy na celoštátny televízny prenos z pamätného miesta.
Môj ďalší plán dostal obrovskú trhlinu vo chvíli, keď som sa chcel pozdĺž pláže dostať do Caen. Na Omahe však mali príhovor predstavitelia štátov, ktoré sa na operácii Overlord podieľali, a tak všetky príjazdové cesty tiež uzavreli. Bol som od Caen vzdialený asi 40 km, ale s tým, že budem musieť absolvovať terénnu cestu poľami a obchádzka mi potrvá tri hodiny s ďalšou stovkou kilometrov navyše, som skutočne nepočítal. Nemal som však na výber, na každej križovatke stál policajt, ktorý posielal autá naspäť a nenechal prejsť ani nohu, aby mali novodobí pohlavári pokoj, nakoľko oslava na cintoríne na pláži Omaha bola len pre uzatvorenú spoločnosť. Trosku mi to pripomenulo časy, aké asi kedysi bývali v Obersalzbergu. Drobný dážď mi trochu spríjemňoval cestu, aspoň nebolo tak dusno…
