Futbal hrajú na bývalom cintoríne pre kone

Obec s niečo vyše štyrmi stovkami obyvateľov reprezentujú v športových súťažiach iba futbalisti. Aj to len muži, hrajúci v oblastnej súťaži. „Sme malá dedina na to, aby sme tu vytvorili aj mládežnícke družstvá. Sme radi, že máme aspoň 30 členov a v súťaži mužstvo mužov. Ak sa v obci nejaký talent nájde, tak ho posunieme do susedného Prašníka alebo do Vrbového. Tam máme aj dvoch hráčov v druholigovom mužstve MFK, za ktoré hrávajú Daniel Koyš a Tomáš Andrísek," povedal nám predseda futbalového oddielu Jozef Kusý.
Futbalové začiatky v Šípkovom neboli ľahké. Prvé ihrisko na Kapustniciach museli po pár rokoch uvoľniť a vďaka Jozefovi Sabovi si našli v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia miesto v lokalite na Štepnici. V tomto svahovitom teréne boli viaceré jarky a do jedného z nich zakopávali uhynuté kone. Plochu budúceho ihriska futbalisti najskôr pomocou mechanizmov vyrovnali a rúrami v zemi odviedli vodu z potôčika, ktorý tu tiekol. Až potom mohli stavať kabíny a všetko ostatné.
Zo spomienok pamätníkov
Na začiatky futbalu v obci si zaspomínali dvaja pamätníci, Tibor Macejech a Viktor Kubran: „Keďže peňazí nebolo, museli sme si ich zarobiť brigádami na družstve. Peniaze sme použili na zakúpenie lopty, dresov a iné výdaje. Začínali sme v modrých dresoch, no trenírky si obliekal každý svoje. Pamätám si, že v prvom zápase sme zdolali Šterusy gólom Šimnu 1:0. Na zápasy sme chodievali všelijako, napríklad do Šterús sme išli aj pešo. Súťaž sme začali po pár rokoch od založenia v piešťanskej skupine najnižšej súťaže. V prvom mužstve vtedy hrávali brankár Jozef Oška, u ktorého sa hráči aj prezliekali a umývali, ďalej Tibor Macejech, Norbert Gerula, Béla Motúz, Emil Klčo, Jozef Motúz, Viktor Kubran a ďalší. Neskôr nám finančne pomáhali aj bývalí naši hráči Slavomír Braško a Viliam Šimna, ktorí utiekli do Kanady. Tam sa z nich stali úspešní podnikatelia, ktorí nám potom finančne pomáhali."
Pomáha obec i družstvo
Futbal sa aj dnes hrá v Šípkovom vďaka pomoci vedenia obce a miestneho družstva. „Bez ich podpory by sme sotva mohli existovať. Hráči sú totiž zamestnaní a trénovať môžu len po skončení pracovnej doby. Preto hlavne začiatkom jari a koncom jesene trénujeme aj pri umelom osvetlení. Časť nákladov nám hradí obec, no peniaze na chod klubu si zarábame aj brigádami a zberom železa. Čo sa týka samotných výkonov mužstva, celkom sa nám darilo, veď sme skončili na šiestom mieste. Pod vedením trénera Jozefa Kolníka sa o to zaslúžili: Kaclí k, L. Oška, M. Puvák, R. Oška, Ilenčík, Stolárik, Mikuláš, M. Koyš, A. Kolník, R. Kolník, P. Kolník, Kusý, Keller, P. Puvák a P. Koyš. Na postup však ani v najbližších rokoch nepomýšľame, pretože vyššiu súťaž hrať nemôžeme. Nemáme totiž ani jedno mládežnícke družstvo," dodal predseda oddielu a hráč v jednej osobe, Jozef Kusý.