Blog Petra Remiša: Viva mi yaya!
Žila v chalúpke bez tečúcej vody a ústredného kúrenia. Miesto podlahy mala iba udupanú hlinu a vodu nosila z kamennej studne. Vyťahovala ju na povraze. Občas sa povraz vyšmykol, alebo pretrhol a vedro skončilo na dne. Vytiahlo sa až o rok.
V lete som k nej chodil na prázdniny.
Mal som povolené: Chodiť v búrke na kostolnú vežu a počúvať hromy. Hrať sa na indiánov, kradnúť družstevnú kukuricu, strieľať zo vzduchovky a plaviť sa v koryte na potoku.
Nemal som povolené napodobňovať Karla Gotta. Hlavne pesničku „Zloděj dobytka“. A výslovne som mal zakázané používať kozu s plným vemenom ako koňa.
Keď som bol „indiánom“, neváhala mi kúpiť luk a šípy. Keď som chcel byť muzikantom, dostal som od nej bubon. Keď som zatúžil byť dospelým, kúpila Marsky a skúšali sme spolu tajne fajčiť. Oboch nás strašne dráždilo na kašeľ, tak sme to vzdali.
Z kvetov mala rada „cigánky“ a rada sa dívala škárou v bráne kto chodí do kostola. Každý večer sme sa spolu tešili na seriál Dva roky prázdnin z rádia a uhorky s octom.
Dnes by mala asi 95 rokov. A v pondelok by oslávila meniny. Nikdy na ňu nezabudnem a verím, že ona na mňa myslí doteraz a ochraňuje moje kroky.
Moja babka Paulína.