Blog Slávky Novákovej: Kríza, čo nám peňaženky zhrýza

Zahraniční investori, ktorí nám umožnia zamestnať sa vo svojich prevádzkach hlavne na dedinách, nás dokonale vycucnú – na tri smeny, za plat nejakých 350-400 euro a budeme radi, že pracujeme.
Faktom zostáva, že v Piešťanoch sa črtajú budúce pracovné miesta v Auparku , ale to nepokryje celkový dopyt po práci.
Sme v EÚ, môžme vycestovať, môžme čerpať z eurofondov, môžme robiť europrojekty, ale žijeme uprostred ťažkého obdobia.
Najviac to pociťuje stredná a sociálne slabá vrstva, tá najvyššia sa mala a bude mať dobre stále. Kto je hore pri „koryte“, bude mať stále kontakty, peniaze, možnosti a moc.
Momentálne majú zelenú nebankové subjekty s poskytovaním pôžičiek s takými úrokmi, že sa vám obracajú aj bielka aj „žĺtka“. Ponúkajú vám svoje produkty, pri platení ktorých si potom môžete „hodiť mašľu“.
Ďalej sa môžete zamestnať ako Avon lady a dostanete aj darček parfém, ktorý sa už nepredáva, alebo môžete robiť Herbalife , ktorý rozšíril svoje ponuky o kozmetiku, a tak začnete presviedčať svoje známe, ktoré nemajú na chleba a rožky, aby si dali  ošetriť pleť francúzskou kozmetikou.
Možno je to trochu sarkastické, ale pravdivé. Okrem peňaženiek kríza postihla aj vzťahy. V práci sa väčšina ľudí zameriava na udržanie vlastnej pozície a vzťahy sú potom zúfalé.
Obdivujem ľudí, ktorí si v tomto všetkom nájdu miesto pre optimizmus a dobrú energiu. Mňa osobne vždy dobíja príroda.
Idem v nedeľu poobede naschvál peši na Banku, pozerám sa na rybárov v maskáčoch ako sedia na stoličkách, pozerajú na plaváky ponorené do vody a potom sa tešia, keď majú úlovok. Vtedy sa tak nefalšovane radujú, že im závidím.
A keď sa mi podarí ísť na prameň pod Gonove lazy, vypínam zo všetkého. Napúšťam si vodu do fliaš a strašne ma to ukľudňuje. Odporúčam každému.