Blog Petra Remiša: Horí ci maštal!
Dve veci vám poviem hned z kraja: Od úrazu nemám krátkodobú pamat. Neviem napríklad, čo som včerá vypev, ani kolko. Ale s dlhodobú nemám problém. Pamatám si aj to, jak som stracev pamat.
Začalo to na hasičských pretekoch. Naša dzedzina má desat hasičov, ale pet akurát dostalo prasačú chrípku. Predseda mi hovorí: "Jožko, potrebujeme šoféra aj hasiča, ideš s nama? My roztáhneme hadice, ty chycíš koniec a hasíš."
Reku, prečo nie? Šak aj v robote šoférujem smecársky kuka vóz podobný Tatre T-805. V sobotu som vyfasuvav uniformu. Všecko klapalo na stopro, kým nepuscili vodu. Vylecelo mi to z ruky. Poslenné si pamatám trysku, jak mi pristála na čele.
Zebudzev som sa na áre. Ani za boha si spomenút, či som smecár, alebo hasič.
Potom ráz ozaj horelo. Na Den ústavy sa chycev kravín od vatry zvrchovanosci. Jak som očuv sirénu, ani som nedojedov a utekav hasit.
Pri maštali vyskočím z auta a vidzím, že je zle: Miesto hasičskej tatrovky mám kuka vóz.. Voláky dedko tam behav s kýblom okolo ohna. Zachovav som profesionálny postoj a slušne som pozdravev: „Dobrý den gazda. Dze máte ten popel?“
Bov to nervák. Najprv mi začav nadávat, potom ma scev ovalit kýblom, a nakoniec dostav záchvat smiechu. Kým dohorelo, odviezli toho chudáka do Pezinku.
