Piešťanskí stavitelia: MILAN R. ŠAVLÍK
PIEŠŤANY – Každý z nich sa neopakovateľne zapísal do histórie mesta, formoval totiž jeho tvár. Športoviská, liečebné domy, úrady aj obchody nesú ich neopakovateľný rukopis. Seriál o piešťanských staviteľoch ponúka jedinečný pohľad do histórie z pera Ing. arch. Ľubomíra Mrňu.
Prelom rokov 1959/1960 bol v Piešťanoch dobou veľkoplošného búrania staršej, poväčšine prízemnej, prevažne obytnej zástavby na dnešnej Winterovej ulici v úseku od nárožného trojpodlažného domu Vilček po Kalinčiakovu ulicu.
Uvoľnená plocha bola určená pre výstavbu obytného súboru – stavbárskym žargónom sa hovorilo o výstavbe sídliska – nazvaného Stred. Úlohou vyhotoviť návrh a vypracovať projektovú dokumentáciu tohto prvého veľkého povojnového urbanistického celku poveril bratislavský Stavoprojekt mladého zamestnanca, talentovaného architekta Milana Rastislava Šavlíka.
Toto rozhodnutie sa ukázalo byť šťastné. 280-bytový obytný súbor so slušnou občianskou vybavenosťou, nadštandardne obohatený o ateliéry, zimné záhrady aj užitočnú kolonádu, postavený na asanovanej ploche a taktiež v prielukách v ponechanej jestvujúcej zástavbe troch priľahlých ulíc: Kalinčiakovej, Royovej a Kukučínovej (1956 – 1958 projekt, 1959 -1962 realizácia) talent autora ilustruje.
Súbor, navrhnutý a postavený z tehly, zostal na dlhú dobu osihoteným počinom v množstve panelovej sídliskovej výstavby budúcich desaťročí. Na jeho kvalite má zásluhu aj svedomitá práca zamestnancov realizačnej firmy Pozemné stavby, v ktorej vtedy pracovali takí pracovníci, ako bol príkladný stavbyvedúci pán staviteľ Grňo.
Šavlíkova cesta k architektúre síce nebola priamočiara, ale iste bola tvrdohlavo vytrvalá. Šenkvický rodák (1. novembra 1928 – 31. júla 2003) roku 1952 začal študovať architektúru na Akadémii výtvarných umení (AVU) v Prahe u profesora Jaroslava Fragnera, avšak v druhom ročníku ho z politických dôvodov vylúčili.
Po návrate na Slovensko pracoval v Návrhovom stredisku pre Univerzitnú nemocnicu v Bratislave a s dobrým posudkom z tohto pracoviska mohol roku 1955 pokračovať v štúdiu na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva bratislavskej Slovenskej vysokej školy technickej, pričom ďalej pracoval v pôvodnom kolektíve. Po zavŕšení štúdia zostal zamestnaný v ateliéri zdravotníckych stavieb v Stavoprojekte ako kmeňový pracovník.
Roku 1966 sa ateliér osamostatnil a stal sa zárodkom štátneho podniku Zdravoprojekt, v ktorom potom Ing. arch. Milan R. Šavlík pracoval na rôznych postoch až do roku 1992, keď začal podnikať samostatne.
Je autorom celého radu významných zdravotníckych stavieb aj komplexov stavieb. K najznámejším patria nemocnice v Galante a Žiline; za liečebný ústav Krym v Trenčianskych Tepliciach obdržal roku 1977 Cenu Zväzu slovenských architektov, udeľovanú za najlepšie architektonické dielo.
Realizovaným obytným súborom Stred výpočet Šavlíkových autorských stôp v Piešťanoch nekončí. Poslednou prácou je až posmrtne uskutočnený návrh na prístavbu galerijného pavilónu (libresso) ku kolonáde na Winterovej ulici.
„Milan Šavlík bol človekom s veľkým srdcom, citlivou dušou, s mimoriadne aktívnym prístupom k práci, povinnostiam i zábave. Vždy mal záujem o poznávanie nového či už v oblasti architektúry, umenia, vedy života a zvyklostí ľudí…" napísal v nekrológu jeho spolupracovník architekt J. Martin (Fórum architektúry 9/2003, s. 25). Takého ho predstavuje i jeho obsiahle dielo.
Viac o architektúre a budovách Piešťan nájdete v sekcii história.
