Tanečnice zo Striebornice vykúpali, ako sa patrí

Šibať a polievať dievčence zo súboru chodieva aj s ostatnými tanečníkmi už dvadsať rokov, v pondelok mu však spoločnosť robil iba jeho syn Jarko. „Nejsou lidi," povzdychol si, „chalani sa vraj musia učiť na maturity." Napriek tomu si obaja kúpači tradičné zvyky ani tentoraz neodpustili a už od rána navštevovali súčasné aj bývalé Strieborničiarky.
Namiesto zvončeka sa ohlásili zvučnou pesničkou. Dievky potom pokrstili statočnou dávkou studenej vody a korbáčom, aby boli zdravé, zatancovali si s nimi, aj zaspievali. „Doneste aspoň harmoniku," požiadal Jaro pri návšteve jednej z tanečníčok domáceho pána.

„Kedysi sme chodievali aj s hudobníkmi, s muzikou býva veselšie," zaspomínal si. Krojovaných šibačov všade srdečne pohostili, nuž im veľkonočné pochôdzky zaberú vraj aj celý deň.
„Kým ich všetky obídeme, už je večer," povedal J. Kuběna starší. Jeho nástupcovi sa tradičná šibačka páči, s otcom chodieva rád a od každej dievčiny si vypýtal stužku na šibák.
Do spievania a tancovania sa však nehrnul. „To tak býva, najskôr som bol v súbore ja, teraz manželka, tak sa mu do folklóru nechce, má ho doma dosť," s úsmevom to okomentoval otec.
„Chodím radšej na výtvarnú a na budúci rok sa chcem učiť kresliť na počítači," vysvetlil malý šibač a tešil sa so svojej prvej eurovýslužky a nádielky kindervajec.