V Krakovanoch dievčence na Ondreja triasli ploty
S pásmom od Lucie do Vánoc, každá noc má svoju moc vystúpila v Spoločenskom centre Slovenských liečebných kúpeľoch Folklórna spevácka skupina Krakovienka, ktorú vedie Antónia Mitošinková.
A tak sa kúpeľní hostia, ktorí prišli načerpať energiu z folklóru dozvedeli, že Krakovanci nijak nezaostávajú za vešteckými praktikami a zaklínaním, ktoré naši predkovia praktizovali na celom Slovensku už od Ondreja.
Krakovienka vo svojom pásme vysvetľuje zvyky a obyčaje takto: „ Slobodné dievky chodzili na svatého Ondreja po dzezine, trásli ploty a pritom hovorili – plote, plote trasem ta, svatý Ondej prosím ta. Dajže mi ty znat, s kým ja budem pri oltári stát. Plot potrásli trikrát a furt sa obzerali, či sa za ním volagdo neukáže. „Obyčajne vyšla z chalupy gazdiná, alebo mládenec, ktorý mohol byť aj nádejným ženíchom dievčaťa.
Na Luciu sa dievčence poobliekali do plachiet, tváre si pomúčili, aby ich nik nepoznal a s husacími krídlami chodili od chalupy k chalupe a vymetali kúty. A pritom spievali: „Od Lucie do Vánoc, každá noc má svoju moc. Lucie prichádzajú, šetko zlo vymetajú. Dzievčence lístky píšu, denne do okna hádžu…“ Táto pieseň hovorí o tom, že na Luciu si dievčence napísali na lístočky mená chlapcov a postupne, každý deň vždy jeden lístok odhodili. Meno toho šuhaja, ktorý im mal byť súdený ostalo na poslednom z lístočkov, ktorý otvorili na štedrý deň.
Cez otvor v stolčeku videli bosorku
Mládenci v Krakovanoch zasa zhotovovali Luciin stolček, v strede ktorého bol otvor. Cezeň sa dívali a koho v ňom uvideli, toho považovali za bosorku. Tieto ľudové hry pokračovali tým, že Lucie sa pohľadu cez stolček všelijako vyhýbali a drapkali do mládencov, tvárili sa nehnevane, urazene, otáčali sa a utekali. A ako to bývalo v Krakovanoch na Vianoce? Prezradila nám Elena Krestová: „Po večeri, sa zaspievalo, rozdali sa darčeky prv, než došli na návštevu susedá a koledníci. Tí chodzili od domu k domu a spievali koledy. Gazdiné im zato dávali jabĺčka a oriešky. A potom, ked sa blížila polnoc, išlo sa do kostela na úternú.“
Mamy maľovali deťom na čelo krížik
O tom, ako to vyzeralo na Štedrý deň v iných oblastiach Slovenska prezrádza piešťanská etnologička Jarmila Hluchová: „Na Štedrý deň sa zachovával prísny pôst, ktorý trval od východu prvej hviezdy. Gazda dymil všetky miestnosti v dome i maštaľ. Potom zapáli sviečku na stole a do všetkých kútov nahádzal orechy ako dar mŕtvym predkom. Po spoločnej modlitbe zaželal rodine šťastné sviatky. Potom nalial každému víno, alebo pálenku, podal oblátku s medom a cesnakom, dva orechy a jablko.
Mama robila deťom na čelo medom krížik, aby boli zdravé a pekné. Otec rozkrojil jablko na toľko častí, koľko bolo ľudí pri stole a otvoril každému orech. Ak bol zdravý, čakalo zdravie aj člena rodiny. Súčasťou večere bola vianočná polievka z kyslej kapusty s hubami a sušenými slivkami. Ale podávala sa aj polievka zo strukovín. Nechýbali pupáky s medom s makom. Za pôstne jedlo naši predkovia považovali rybu so zemiakmi, či chlebom.“
