Blog Petra Remiša: Hanná, papá a mozgia
Ak ste si to ešte nevšimli, tak už roky trpím na ľahkú mozgovú dysfunkciu. Táto porucha mi robí problémy pri správnom vyslovovaní. Jednoduché slovo „napolitánka“ bolo od detstva úplne nad moje sily. Miesto toho som vždy hovoril „apotilánka“.
Nezmyselné prešmyčky aj dnes vyrábam ako na bežiacom páse. Napríklad verš „miesto mozgu špongia“ som raz zdeformoval na „miesto špongu mozgia“.
Najčastejšie však skombinujem slová takým strašným spôsobom, že sa nedajú ani vysloviť. Vtedy už len bľabocem ako opilec. Aj toto je dôvod, prečo mám záľubu v detskom jazyku.
Necítite aj vy zvláštne vzrušenie, keď počujete slová ako „hanná“, alebo „papá“? Nechcete sa aj vrátiť do čias, keď sme cmúľali dudlík a používali iba dve slabiky? Nehovorte, že nie. Ako je potom možné, že sa „papá“ udomácnilo miesto „dovidenia“?
Upokojilo ma ale nedávne zistenie, že poradie písmen nehrá veľkú rolu. „Vbeôc názeelží na tom, v aokm praodí sú pnmeísá v sovle uolenžé, jdiená dleitôžá vec je, aby pvré a pslodené pmeínso bloo na sáovrnpm mesite. Chpátee“?
Veľa nádeje vkladám aj do výskumu. Vedci objavili, že k dyslexii dochádza, ak detičky chodia príliš málo štvornožky. Z toho mi vyplýva, že som asi málo chodil po štyroch. Hneď zajtra sa teda začínam znova plaziť.
Len neviem, kto mi bude zašívať dupačky.
Staršie blogy Petra Remiša:
– Špinavý trik na "K"
– Posledná sms Dodovi
– Očuješ čo očúvame?
– Ako premrhať prázdny život
– S novinami na večné časy
– Byť, či nebyť predsedom?
– Priznávam: Som pytlák
– Medveď v Piešťanoch
– Halloveen je mi ukradnutý
