Blog Petra Remiša: Očuješ čo očúvame?
Toto je moje delenie hudobných fanúšikov: 1) Dotieravý fanúšik. Chce si s vami vypiť. Nechápe, že máte odpité a vôbec si s ním nemáte čo povedať. Nevzdáva sa, ani ak nie ste poruke.
Napríklad istý Fero, čo ma zvykol prezvoniť o jednej v noci. Keď som to zdvihol, na druhej strane sa ozval strašný rámus a Ferov bľabot: Očuješ?! Očuješ čo očúvame?! „Očul“ som. Počúvali Slniečko.
2) Plachý fanúšik.
Nevolá. Nepozdraví priamo, ale sprostredkovane. Nedávno ma niekto takto pozdravoval od Ilony Lakatošovej („…šak vieš kerej, tej jennonohej cigánskej bubeníčky, čo ste spolu hrali v Spišskej Lehote… fakt ta srdečne pozdravuje…“).
Prisahám, nemám šajnu, kto je Ilona. Poznám iba Ricka Allena z kapely Def Leppard, ale tomu chýba ruka, nie je Róm a určite som si s ním ešte ani nebrnkol.
3) Fanúšikovia urazení.
Nikto ich nepozná, preto chcú za každú cenu upútať. Napríklad Mark Chapman čo zastrelil Lennona. Pokiaľ takto postihnutý fanúšik žije v Piešťanoch, napíše mi niečo pútavé na web: „Myslím si, že ste ozaj prije*aná kapela, ostatne aj ste vždycky boli, dobrá tak pre prije*aných pieščancov. M.P. Piešťany“.
Milý „Pieščanec“ M.P.! Som rád, že nezabúdaš. Ale hlavne som rád, že máš doma miesto pištole len otvárač na konzervy. Inak by som sa bál vyjsť na ulicu.
Staršie blogy Petra Remiša:
– Ako premrhať prázdny život
– S novinami na večné časy
– Byť, či nebyť predsedom?
– Priznávam: Som pytlák
– Medveď v Piešťanoch
– Halloveen je mi ukradnutý
