Blog Petra Remiša: Halloween mi je ukradnutý
Medzi nami dievčatami: Halloween mi je ukradnutý. Narodil som sa v dobe, keď sme o ňom ani nechyrovali. Keď k nám dorazil na vlne revolučnej eufórie, už som ho k životu nepotreboval.
Ale ani so starou Pamiatkou na zosnulých už nie je všetko kóšer. Pôvodný sviatok opustil myšlienku tichej spomienky na zosnulých a zmenil sa na ukážku najfarebnejších chryzantém a najväčšieho počtu zlacnených kahancov. Aby sme každému ukázali, že na to máme. Akoby nám jeden kríž a sviečka po smrti nestačili.
Niektorým ľuďom však ani to nie je dosť. Stavajú pomníčky popri cestách, zapaľujú sviečky pri diaľnicach. Tento folklór prišiel tuším z Balkánu. Tam kríže pri cestách zdobia aj volanty z rozbitých áut, motorkárske prilby, či vrtule z lietadiel. Neviem, čo dávajú cyklistom. Možno pumpu, aby si dušu dofúkali pred ďalekou cestou do neba.
V jednom rumunskom mestečku to dotiahli do dokonalosti. Na miestnom cintoríne má každý pomník s obrázkom toho, čo robil v živote. Učiteľ drží knihu, lekár fonendoskop, montér kladivo…
Som za, aby sa to zaviedlo aj u nás. Nech vieme kto a čo. Len sa obávam, že na Slovensku by to bolo jednotvárne: Čo kríž, to rovnaký obrázok.
Obrázok zlodeja s vrecom cez plece.
Predchádzajúce blogy Petra Remiša:
– Medveď v Piešťanoch?
