Vojvodinskí Slováci hrajú divadlo už sto rokov

Piešťanci len s úžasom otvárali ústa nad tým, akú bohatú tradíciu má divadelníctvo, ktoré v Srbsku, v Chorvátsku, Maďarsku i Rumunsku vybudovali ich predkovia. Tí sa asi pred tristo rokmi vybrali za ľahším životom na pltiach dolu Dunajom… Mnohí z nich sa po druhej svetovej vojne vrátili do vlasti. Iným nevyhovoval náš socializmus a ostali pri Titovi. Bývalá Juhoslávia prekvitala, ale nič dobré netrvá večne.

Blahobyt im vzala vojna

„Žiaľ, vojna nás vrátila aj o štyridsať rokov dozadu," povzdychol si vedúci pivnického divadla Vladimír Kolár. Dedinka nemá vybudovanú infraštruktúru. Investori ani podnikatelia sa k nim nehrnú. Výnimku tvorí iba obchod s pozemkami. Okolité lány sú už zväčša rozpredané.
Náš rozhovor sa od komunálnej politiky zvrtol k divadlu. To pivnické oslávi na budúci rok na sklonku marca svoju storočnicu. V Piešťanoch sa herci z ochotníckeho divadla Janka Čemana predstavili hrou Tajomstvo Balzamu, ktorú režijne spracoval rodák z Petrovca, ĽuboslavMajera. Tento muž prednáša na Akadémii umení v Novom Sade, ale aj v Banskej Bystrici. Hru napísala Ruska Musa Pavlova. Na pódiu Domu umenia zahrali Pivničiari dve jednoaktovky s názvom Idiot a Grék. Herci – Ján Kmeťko (úradník), Jaroslav Šimon (stránka), Želka Gedrová (Bety) a Olga Ćosićová (Mary) – reprezentovali stočlenný súbor. „Naše divadlo má tri scény – detskú, mládežnícku a dospelácku," predstavil Čemanovcov Ján Kmeťko. „Každý rok naštudujú dospelí aj dve nové hry. Mládežníci a deti sa spravidla predstavia jednou premiérou. Toto divadlo bude mať na budúci rok oslavu – pätnásty rok
Festivalu divadelných inscenácií Dolnozemských Slovákov."

Pyšnejší v Srbsku ako na Slovensku

Na otázku, ako sa Ján Kmeťko cíti u nás, odpovedá: „Ťažko povedať. Je to ako v tej srbskej rozprávke, že nie si ani doma, ani v cudzine. Vďaka divadlu navštevujem Slovensko aj osemkrát do roka. Určitý čas som tu aj pracoval. Ale ak sa mám priznať -som radšej Slovákom v Srbsku. Tam som pyšnejší, lebo je nás málo. Vo Vojvodine, kam patrí aj Pivnica, je nás asi 65 000. Tam vynikáme divadelníctvom. Dvíhajú nám tam ,čápku‘ a klaňajú sa pred divadelnou činnosťou Slovákov na Dolnej zemi. A tu? Iba splynieme v dave…"

Prvé divadlo hrali v roku 1866

O bohatej tradícii slovenského divadelníctva v Srbsku nám porozprával aj Vladimír Valentík, podpredseda Národnostnej rady Slovákov v Srbsku a riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Petrovci. „Prvé divadelné predstavenie sa uskutočnilo 27. augusta 1866. Zorganizoval ho Jozef Viktor Rohoň, ktorý sa stal profesorom Karlovej univerzity v Prahe," uviedol Valentík. Prvú pôvodnú divadelnú hru pre vojvodinských ochotníkov napísal evanjelický kňaz Felix Kutlík z Kulpína. „Nasledovali ďalší – učiteľ Ján Straka z Petrovca, jeho rodina bola činná v Martine. Po ňom robil divadlo Medvecký a na sklonku 19. storočia vznikol slovenský spevokol. V rámci neho sa hrávalo aj divadlo. A odvtedy – teda od roku 1866 – má divadelníctvo na Dolnej zemi medzi vojvodinskými Slovákmi nepretržitú kontinuitu. Hrá sa v Petrovci, Starej Pazove, Kovačici, Srieme, Erdeviku a, samozrejme, v Pivnici." Je plné nadšenia a pozitívnej energie. Ochotníci z Vojvodiny účinkujú na svetových scénach, v Moskve, Edinburgu, Teheráne, v Egypte, kde získavajú za svoje umenie popredné ocenenia.